Drahá kauza z čias pandémie: Spolkový najvyšší súd prerokúva nákupy masiek v hodnote miliárd eur

Pandémia, ktorá trvala viac ako tri roky, už síce skončila, jej rôznorodé dôsledky však pretrvávajú, konštatuje denník. Federálny súd (BGH) v Karlsruhe sa túto stredu totuž zaoberá prípadom, ktorý už riešilo množstvo súdov: objednávkami ochranných masiek – teda rúšok – z obdobia jari 2020.

V roku 2020 sa vtedajší spolkový minister zdravotníctva Jens Spahn (CDU) pokúsil zabezpečiť čo najviac ochranných masiek. Ministerstvo zaručilo neobmedzený odber masiek za pevnú cenu. Spolková vláda nakúpila celkovo 5,7 miliardy ochranných masiek, z ktorých sa však distribuovalo len približne dve miliardy.

Okrem politického škandálu došlo k stovkám žalôb, pretože dodávky neboli prijaté s odôvodnením nedostatkov alebo meškaní. V troch prípadoch pred Spolkovým najvyšším súdom (BGH) spoločnosti žiadajú od federálnej vlády peniaze, v jednom prípade si federálna vláda sama žiada vrátenie časti kúpnej ceny.

Ako prebiehala objednávka masiek a čo je vo veci?

Ochranné masky boli na začiatku pandémie nedostatkovým tovarom, hromadná výroba sa na mnohých miestach len rozbiehala. Spahn sa rozhodol pre takzvané „open-house“ konanie, aby bolo možné rýchlo zabezpečiť masky. To znamená, že so všetkými zainteresovanými dodávateľmi boli uzatvorené zmluvy, ak prijali podmienky.

Ministerstvo garantovalo neobmedzený odber za cenu 4,50 eura za masku FFP2 a 60 centov za chirurgickú masku. Celkovo bolo vynaložených 5,9 miliardy eur, za čo federálna vláda nakúpila 5,7 miliardy ochranných masiek. Z toho sa však distribuovalo len približne dve miliardy kusov, ako vyplýva zo správy Spolkového dvoru (Bundesrechnungshofs) z roku 2024. Viac ako polovica musela byť zlikvidovaná.

Aké boli dôsledky? Zvláštna správa vypracovaná na žiadosť Spahnovho nástupcu Karla Lauterbacha (SPD) vzniesla voči politikovi z CDU vážne obvinenia. Podľa nej mal prostredníctvom záruky odbytu spôsobiť daňovým poplatníkom škodu v hodnote miliárd eur. Bol obvinený z podporovania predražených nákupov, uprednostňovania osôb, ktoré mu boli blízke, a z ignorovania posudzovania skutočných potrieb. Spahn všetko toto odmietol.

Politicky túto aféru prežil, avšak toto leto zakopol – on a jeho manžel v USA poverili náhradnú matku, aby donosila ich dieťa. Aj z právneho hľadiska sa Spahn dočasne ocitol pod tlakom. Podľa informácií generálnej prokuratúry berlínske orgány trestného stíhania prijali viac ako 170 trestných oznámení proti nemu, najmä pre prijímanie výhod a zneužitie dôvery.

Konanie však bolo v marci tohto roku zastavené bez začatia vyšetrovania. Už predbežné preskúmanie totiž nepreukázalo „žiadne dostatočné skutkové náznaky existencie trestného činu“, ako uviedla generálna prokuratúra.

O čo teda ide pred Najvyšším spolkovým súdom?

Dodávatelia masiek žalovali federálnu vládu, pretože im odmietla zaplatiť kvôli údajne chybným alebo oneskoreným dodávkam. Celkovo išlo o stovky prípadov s hodnotou sporu presahujúcou dve miliardy eur – Najvyšší spolkový súd teraz vybral štyri z nich, aby o nich ústne rokovalo. V troch prípadoch to boli spoločnosti, ktoré od federálnej vlády požadovali dodatočné platby a s týmto nárokom boli pred Vyšším  súdom v Kolíne ( Oberlandesgericht Köln) z väčšej časti úspešné. Vo štvrtom prípade federálna vláda žiada vrátenie časti kúpnej ceny, zatiaľ však bez úspechu.

Kolín trikrát zamietol povolenie revízie. Spolková republika sa preto obrátila na Spolkový najvyšší súd (BGH). Ten rozhodol, že ide o otázky zásadného významu, a nariadil vlastné konanie. V rámci neho preskúma kolínske rozsudky.

Kľúčovou otázkou v kolínskych rozhodnutiach bolo, či mohla Spolková republika okamžite odstúpiť od zmluvy, ak nebol dodržaný dohodnutý termín dodania alebo kvalita, alebo či mala najskôr stanoviť dodatočnú lehotu. Podľa toho by sa takáto lehota musela stanoviť, najmä keďže pandémia trvala ešte dlhšie a Spolková republika sama čiastočne posunula termín dodávky.

V Karlsruhe sa pravdepodobne bude riešiť aj to, či 4,50 eura bola príliš vysoká cena za masku/rúško, ktorú Spolková republika nemala dohodnúť. Takto argumentovala samotná Spolková republika minulý rok v jednom z konaní pred Krajským súdom. Táto otázka sa však v prvostupňovom konaní pred Krajským súdom v Bonne nespomenula, a preto kolínsky súd tento argument nezohľadnil.

A ako by mohli konania dopadnúť?

Najvyšší súd by mohol sám rozhodnúť, či štát musí ešte doplácať. Bolo by tiež možné, že federálni sudcovia vrátia prípady späť na Krajský súd. V takom prípade by mu pravdepodobne poskytli usmernenia.

V štyroch konaniach ide o veľmi rozdielne sumy v rozmedzí od jedného milióna do takmer 86 miliónov eur, celkovo viac ako 160 miliónov. Keďže ostatné súdy sa riadia rozhodnutím Spolkového najvyššieho súdu, dôsledky tohto rozsudku by však mohli byť podstatne väčšie – a možno aj nákladnejšie.

Kedy bude v Karlsruhe vyhlásené rozhodnutie, zatiaľ nie je známe. V stredu sa najskôr uskutoční pojednávanie, uvádza agentpra AFP.

Prečítajte si tiež:

• Kremeľ pristúpil na možné trojstranné rokovania s Kyjevom a Washingtonom
• Ukrajina a Maďarsko: Dôjde k stretnutiu?