Svetové akciové trhy stratili biliónové hodnoty kapitalizácie po tom, čo Trump oznámil zavedenie univerzálnych desaťpercentných dovozných ciel pre všetky krajiny a vyšších sadzieb pre vybrané štáty. Akciové trhy v ázijsko-tichomorskom regióne v pondelok ráno prudko klesli v reakcii na clá, ktoré minulý týždeň oznámil americký prezident. O niekoľko hodín neskôr rovnako reagovali aj európske indexy a po nich aj americké indexy. Donald Trump dal jasne najavo, že ho to netrápi, a pokles trhov prirovnal k reakcii na užitie „potrebného lieku“, uvádza britská BBC.

Situácia na svetových akciových trhoch sa ešte viac zhoršila v piatok po tom, ako Čína oznámila odvetné clá na americké výrobky vo výške 34 %. Čína prijala Trumpovu výzvu a zaviedla odvetné clá na americký tovar. Trump pritom uviedol, že ak Peking podnikne odvetné opatrenia voči americkým clám, môže na Čínu uvaliť ďalšie clá. Uviedol, že dodatočné clá na tovar z Číny môžu byť až 50 %.

Motívy Trumpovej administratívy

Šéf Bieleho domu svoje rozhodnutie vysvetlil hrozbou rastúceho obchodného deficitu pre národnú bezpečnosť a hospodárstvo Spojených štátov. „Je to naše vyhlásenie hospodárskej nezávislosti. Ťažko pracujúci americkí občania sa už roky musia z boku prizerať, ako iné krajiny bohatnú a posilňujú sa – zväčša na náš úkor. Teraz je však rad na nás, aby sme prosperovali a zároveň využívali bilióny a bilióny dolárov na znižovanie daní a splácanie štátneho dlhu, a to všetko sa stane veľmi rýchlo. Vďaka dnešným krokom môžeme konečne vrátiť Amerike veľkosť,“ povedal Trump.

Prepad ázijských trhov

V pondelok na zavedenie nových ciel ako prvé zareagovali kľúčové ázijské akciové indexy. Všetky od Šanghaja po Tokio a od Sydney po Hongkong sa okamžite po otvorení obchodovania prepadli. V polovici popoludnia klesol japonský index Nikkei 225 o 6 %, austrálsky ASX 200 o 4 % a juhokórejský Kospi o 4,7 %. Šanghajský index Composite klesol o viac ako 6 %, zatiaľ čo hongkonský Hang Seng a taiwanský TAIEX sa prepadli približne o 10 %. Index MSCI Asia Pacific, ktorý zahŕňa spoločnosti s veľkou a strednou kapitalizáciou z 13 krajín ázijsko-tichomorského regiónu, zaznamenal najväčší pokles od roku 2008 (mínus 7,1 %), zatiaľ čo japonský Nikkei 225 sa dostal do zóny „medvedieho trhu“, to znamená, že klesol o 20 % alebo viac oproti svojmu predchádzajúcemu maximu, napísala tlačová agentúra Bloomberg. „Je to masaker,“ komentoval dianie jeden z burzových analytikov pre BBC. Keďže burzy v pevninskej Číne, Hongkongu a na Taiwane boli v piatok kvôli sviatkom zatvorené, investori na globálny prepad zareagovali až v pondelok, čo spôsobilo, že pokles bol mimoriadne prudký.

Keďže sa väčšina tovaru predávaného po celom svete vyrába v Ázii, ázijské krajiny a územia sú priamo ovplyvnené clami, ktoré zaviedli USA. Sú tiež mimoriadne citlivé na obavy, že globálna obchodná vojna by mohla vyvolať spomalenie alebo dokonca recesiu v najväčšej svetovej ekonomike. Clá podnecujú obavy z inflácie a recesie.

V úvode pondelkového obchodovania sa burzy ocitli vo voľnom páde

„Ázijský región znáša hlavnú ťarchu zvýšenia amerických ciel. Hoci stále existuje priestor na rokovania, zdá sa, že nová éra vysokých ciel nastala naostro a na dlhý čas,“ povedal Qian Wang, hlavný ekonóm pre Áziu a Tichomorie v investičnej spoločnosti Vanguard. „To bude mať negatívny vplyv na globálne a ázijské hospodárstvo, najmä na menšie otvorené ekonomiky, a to v krátkodobom aj dlhodobom horizonte,“ predpovedá. Niektoré krajiny, ako napríklad Vietnam a Bangladéš, sú obzvlášť závislé od USA ako vývozného trhu. Minulý týždeň Trump oznámil, že jeho administratíva zavádza 46-percentné clo na Vietnam a 37-percentné clo na Bangladéš. Niekoľko veľkých amerických značiek vrátane Nike a Lululemon vyrába svoj tovar vo Vietname. Podľa Bangladéšskeho združenia výrobcov a vývozcov odevov krajina ročne dodáva do USA odevy v hodnote 8,4 miliardy USD. „Ázia pravdepodobne pocíti silný zásah tejto nestability, pretože ázijské krajiny vyvážajú do USA viac ako do iných regiónov,“ povedal Frank Lavin, bývalý námestník ministra obchodu USA pre medzinárodný obchod.

Aká je situácia na európskych trhoch?

Európske burzy, ktoré sa v pondelok otvorili o niekoľko hodín neskôr, reagovali podobne. V Spojenom kráľovstve klesol index FTSE 100 približne o 6 %, zatiaľ čo nemecký Dax sa prepadol o takmer 10 %. Európske indexy tak pokračovali v poklese, ktorý sa začal v piatok, ktorý bol v Európe na rozdiel od ázijských krajín pracovným dňom.

EÚ ponúkla USA vzájomne nulové clá

Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v Bruseli uviedla, že Európska únia je pripravená rokovať so Spojenými štátmi o vzájomnom vynulovaní ciel na priemyselný tovar. Von der Leyenová uviedla, že takéto podmienky už dosiahli s viacerými ďalšími obchodnými partnermi a snažia sa o podobné riešenie aj s USA. Von der Leyenová tiež zopakovala, že Európska komisia je pripravená pokračovať v rokovaniach na rôznych úrovniach s cieľom vyriešiť clá bez uvalenia odvetných opatrení. Portál Politico predtým informoval, že EÚ má v úmysle reagovať na 20-percentné americké clá z „pozície sily“ a na nadchádzajúcom zasadnutí ministrov zahraničných vecí EÚ v Luxemburgu diskutovať o stratégii odvetných opatrení a možných clách na americký tovar.

Prepad neobišiel ani samotné USA

Všetky tri hlavné americké akciové indexy sa koncom minulého týždňa prepadli o viac ako 5 %, pričom index S&P 500 klesol o takmer 6 % a zaznamenal najhorší výkon od roku 2020, keď sa svet nachádzal uprostred krízy COVID-19. V piatok sa však index FTSE 100 prepadol o takmer 5 %, čo bol jeho najvýraznejší pokles za posledných päť rokov. V pondelok 7. apríla sa americký akciový trh otvoril prepadom akciových kurzov. Na začiatku obchodovania na Wall Street klesol index Dow Jones (ktorý sleduje dynamiku hodnoty akcií najväčších priemyselných podnikov v krajine) o 4,4 %, podnikový S&P 500 stratil 4,7 % a high-tech index NASDAQ 5,1 %. Výrazne lacnejšie boli najmä cenné papiere amerických technologických gigantov Apple (-7,1 %), Nvidia (-8,1 %) a Tesla (-10,5 %).

Podľa vedúcej FTSE Russell, dcérskej spoločnosti londýnskej burzy, prepad na svetových trhoch bude pravdepodobne pokračovať: „Futures na americké indexy sa obchodujú v zápornom pásme, čo naznačuje, že Wall Street čaká ďalšia ťažká noc.“

Experti očakávajú recesiu

Spoločnosť Goldman Sachs zvýšila svoj odhad pravdepodobnosti recesie v USA v nasledujúcich 12 mesiacoch o 10 percentuálnych bodov – na 45 percent. V súvislosti s oznámením Trumpovej administratívy o clách revidovali svoje prognózy aj ďalšie investičné spoločnosti z Wall Street. JPMorgan teraz odhaduje pravdepodobnosť recesie v USA a na celom svete na 60 %. Ekonómovia JPMorgan zároveň zmenili svoje odhady vyhliadok americkej ekonomiky: namiesto predchádzajúcej prognózy rastu o 1,3 % teraz vychádzajú z poklesu o 0,3 %, informuje agentúra Reuters. Deň predtým, v nedeľu, v rozhovore s novinármi na palube Air Force One, dal Trump jasne najavo, že klesajúce trhy ho netrápia. „Nechcem, aby niečo klesalo. Niekedy však musíte vziať liek, aby ste niečo napravili,“ citovala ho agentúra Reuters. Trump uviedol, že cez víkend hovoril s lídrami v Európe a Ázii, ktorí dúfajú, že ho presvedčia, aby znížil clá, ktoré majú začať platiť tento týždeň. „Chystajú sa sadnúť si za rokovací stôl. Chcú sa rozprávať, ale k rozhovoru nedôjde, pokiaľ nám nebudú každý rok platiť veľa peňazí,“ povedal Trump. Výrazné spomalenie americkej ekonomiky by mohlo zasiahnuť ázijský vývoz, keďže americký trh je jedným z kľúčových trhov pre tovar z tohto regiónu.

Pád kurzov kryptomien a komodít

Takmer nepretržitý prepad kotácií akcií, kryptomien a komodít trvá od polovice minulého týždňa. Záporná dynamika bola zaznamenaná aj na trhu s kryptomenami. Napríklad bitcoin v pondelok zlacnel o 5 % (na 74,51 tis. USD), ethereum o 11 % (na 1,41 tis. USD) a Ripple o 16 % (na 1,61 USD). Zároveň sa celková hodnota všetkých digitálnych mincí na svete za deň prepadla o viac ako 300 miliárd dolárov a v určitom momente dosiahla 2,35 bilióna dolárov, podľa údajov portálu CoinMarketCap.

Najhoršie trhové krachy od roku 1929

Globálnu paniku na finančných trhoch sprevádza aj pokles cien komodít vrátane ropy. Konkrétne na aukcii 7. apríla barel referenčnej značky Brent na burze ICE v Londýne zlacnel približne o 5 % – na 62,51 USD. Naposledy bolo možné takúto nízku hodnotu pozorovať v apríli 2021, keď svetová ekonomika pociťovala dôsledky pandémie koronavírusu. „Protekcionistická politika, ktorú presadzuje americká administratíva, zvyšuje riziko obchodných konfliktov a narúša globálne dodávateľské reťazce. To vedie k zvýšeniu cien mnohých tovarov a k zvýšeniu neistoty. Ak situácia prerastie do obchodnej vojny, dôsledky pre svetové hospodárstvo by mohli byť veľmi vážne.

Čakanie na recesiu

Obchodní partneri USA reagovali na Trumpovo rozhodnutie zaviesť colné obmedzenia rôzne. Viac ako 50 štátov sa tak už obrátilo na šéfa Bieleho domu so žiadosťou o začatie rokovaní, na ktorých by sa diskutovalo o znížení alebo zrušení ciel. Niektoré krajiny a združenia (napríklad Čína, Kanada a EÚ) už medzitým prisľúbili, že na kroky štátov zareagujú.

Na pozadí posledných udalostí analytici jednej z najväčších amerických bánk JP Morgan zvýšili pravdepodobnosť globálnej recesie v tomto roku zo 40 na 60 %. Ako uviedla spoločnosť, úplné zavedenie všetkých ohlásených ciel by mohlo byť „významným makroekonomickým šokom“, píše agentúra Bloomberg. Zvýšila sa aj pravdepodobnosť recesie aj v samotných USA v tomto roku. V prvom štvrťroku môže HDP krajiny citeľne klesnúť. Vo februári až marci došlo k citeľnému poklesu spotrebiteľskej dôvery a zvýšili sa inflačné očakávania. Výmena zahraničnoobchodných tarifných opatrení zároveň môže skutočne vyvinúť tlak na celú globálnu ekonomiku. A to napriek tomu, že napríklad ekonomika eurozóny sa už blíži k stagnácii a Nemecko je už v recesii.