Tomu neuveríte: Kyjev dostal na Veľký piatok „dúhového zajačika”

Načasovanie nemohlo byť otrasnejšie: Kým veriaci ľudia po celom svete slávia najväčší kresťanský sviatok, v Kyjeve prebieha prehliadka ukrajinských a medzinárodných filmov z kategórie LGBTQi+. Informuje o tom okrem iných aj portál Magyarnemzet.

Festival má názov Sunny Bunny, teda Slnečný zajačik (hoci by sa mal volať skôr dúhový…) a vysvitlo, že až do posledného ročníka doň prúdili americké peniaze. Ak ste tipovali škandálny fond USAID, tipovali ste správne. Avšak potom, ako prezident Trump zatiahol kohútiky, ostali organizátori podujatia finančne v tiesni. No nie nadlho, pretože si ich všimla priamo Európska únia a ďalšie „pokrokové” entity…

A tak sa môže po tieto dni akcia uskutočniť s celkovým rozpočtom 40 000 eur (vlani s peniazmi USAID to bol dvojnásobok). Ako uviedol šéf festivalu Bohdan Zhuk, hoci mu dvoch spoluorganizátorov odviedla armáda, práve financovanie je ich hlavný problém. Preto vraj nemôžu do svojich radov prijať toľko ľudí, ako doposiaľ, a aj počet pozvaných zahraničných hostí je obmedzený.

Inými slovami, peniaze na ukrajinské kultúrne projekty, prilievané zo zahraničia, dotiekli.

Avšak štát ich podporuje naďalej, a organizátori sú zato vďační: Vraj je veľmi dôležité, aby ľudia vedeli, že LGBTi má aj podporu vlády (vrátane prezidenta Zelenského, ktorý sa urputne snaží o „integráciu” tejto komunity). Akurát je im ľúto, že samotné mesto Kyjev nedá ani halier – posledné tri roky už totiž nepodporuje žiaden festival.

Mimochodom, je zaujímavé, ako práve v Kyjeve, ktorý má byť tak hrôzostrašne zasiahnutý bojmi na Donbase, mohla aj vlani v uliciach prebehnúť manifestácia Kyiv Pride…

Pripomínajúc: Úlohou USAID malo byť v Ukrajine tzv. podporovanie demokratických procesov – teda spolupráca s liberálnym kyjevským vládnym režimom, tretím sektorom, a v jeho rámci aj s propagátormi LGBTi agendy…

To je také americké a demokratické, že áno?

Ale pozrimeže, aspoň výberovo, kto sú momentálne partneri festivalu. Nájdete tam známe značky: Goetheho inštitút, Európska únia, Jägermeister, či niekoľko zahraničných ambasád (napr. dánska či talianska). Očividne vypomohli dostatočne štedro, pretože premietania potrvajú od 18. až do 25. apríla…

Piatkové otvorenie brán inak spôsobilo nemalý rozruch aj v samotnej Ukrajine – predsa len ide o krajinu ukotvenú vo viere v Boha. Organizátori sa bránia, že nešlo o zámerné načasovanie na Veľký piatok, ale že keby aj tak čo, veď Ukrajina je „svetový štát”, kde žijú vedľa seba rôzne spoločenstvá a komunity…

Už chápete, prečo sa ich manifestácie volajú PRIDE, teda pýcha?

Hovoria o homofóbii, či snahách o diskrimináciu zo strany konzervatívcov. V poriadku. Namieste je však protiotázka: Prečo nemôžu rešpektovať najväčší sviatok svojich veriacich krajanov? Veď stanoviť dátum festivalu mohli pokojne aj na neskorší týždeň, kým boli v prípravnom procese. Nech mi nikto netvrdí, že padol náhodne na Veľký piatok!

Alebo mala azda „prehodiť” svoje „termíny” cirkev? Na zbláznenie…

Dôsledky tejto provokácie na seba nenechali dlho čakať. Už na druhý deň vošli do ulíc ukrajinskej metropoly príslušníci tzv. Pravicovej mládeže protestovať proti festivalu, a to v mene ochrany tradičných hodnôt. Vypukla tlačenica s policajnými zložkami a museli byť použité aj donucovacie prostriedky. Polícia nakoniec reagovala tak, že nepokojných mladíkov predviedla na stanicu za účelom osobnej identifikácie.

A teraz si zoberte, že toto sa deje v krajine, ktorá má problémy na úplne inej úrovni. Načo je to celé dobré? Ľud predsa vie, že kvír kultúra existuje, a nikto im ju ani neberie. Ale nasilu jej robiť reklamu počas dní, ktoré majú patriť pokoju, pokore, a piete?

Niekto by sa mal nad sebou veľmi zamyslieť.

Na záver poznámka z dejín umenovedy pre tých, ktorí sa mylne domnievajú, že LGBTi agenda zasluhuje osobité financovanie či spoločenský dôraz:

„Kvír” téma tu bola odjakživa, len sa jej nepripisoval osobitý subžáner, ani sa tento subžáner nevyzdvihoval umelo nad ostatné, akoby bol v niečom lepší. Spomeniem len unikátny filmový vhľad do života dvoch veľkých básnikov, Paula Verlaina a Arthura Rimbauda v historickej dráme Úplné zatmenie režisérky A. Hollandovej.

Turbulentný vzťah menovaných umelcov je zobrazený miestami šokujúco, trúfalo hedonisticky, avšak celkové estetické kvality filmu vynášajú toto dielo nad bežný štandard, alebo len obyčajný „kvír” film. Ostane navždy zapísaný v dejinách kinematografie – tak, ako každé nadčasové dielo, ktoré nepotrebuje na svoju propagáciu či zachovanie špecifické, dobou diktované módne nálepky.

An isamostatný festival na Veľký piatok.

Prečítajte si tiež:

• Osobne som sa zúčastnil akcie jednej z matiek mimovládok. Zo slov, čo tam zazneli doslova mrazí
• Tretí sektor alebo šedá zóna politiky? Zákon chce odpovede – oni hovoria o konci slobody