17:10 – Čína podporuje zámer amerického prezidenta Donalda Trumpa ukončiť ukrajinskú krízu, uviedla hovorkyňa čínskeho ministerstva zahraničných vecí Mao Ning.

„Sme radi, že všetky strany zohrávajú konštruktívnu úlohu a vytvárajú podmienky na deeskaláciu a politické urovnanie krízy. Čína bude naďalej podporovať mierové rokovania a je ochotná nadviazať kontakt s ostatnými stranami,“ uviedla čínska hovorkyňa.

Na otázku novinárov, či čínsky líder Si Ťin-pching diskutoval s Trumpom o vojne na Ukrajine, Mao Ning odpovedala: „Čína bude naďalej podporovať mierové rozhovory a sme ochotní spolupracovať so všetkými stranami.“

Dodala, že medzi Čínou a USA existujú významné spoločné záujmy a dostatok príležitostí na spoluprácu a práve v tomto smere môžu obe strany posilniť dialóg a konzultácie.

16:20 – Na ukrajinskom fronte bojuje viac ako 400 000 Rusov, proti ktorým stojí približne 250 000 Ukrajincov. Tieto údaje cituje denník New York Times s odvolaním sa na vojenského analytika oboznámeného so západnými odhadmi.

Podľa analytika zároveň „rozdiel medzi armádami narastá“ v prospech Ruskej federácie, pretože straty ruských vojakov sú nižšie, ako Ukrajina oficiálne tvrdí. Pomer strát ukrajinských frontových jednotiek v počte zabitých a zranených je „menej ako dvaja“ ruskí vojaci na jedného ukrajinského vojaka.

V decembri Zelenskyj tvrdil, že Rusko stráca 5 – 6 svojich vojakov na jedného ukrajinského. Analytici z rôznych projektov, ktoré počítajú obete v oboch krajinách, však takéto pomery spochybňujú.

A hoci „západné spravodajské služby sa zdráhajú zverejniť svoje interné výpočty ukrajinských strát zo strachu, aby nepodkopali spojenca“, ich odhady strát AFU „výrazne prevyšujú oficiálne údaje Kyjeva“.

15:25 – Trump opäť vyzval OPEC, aby znížil cenu ropy a zastavil vojnu na Ukrajine.

„Chceme, aby OPEC znížil cenu ropy, čo automaticky zastaví tragédiu, ktorá sa deje na Ukrajine. Je to krvavá tragédia pre obe strany. Zahynulo obrovské množstvo ruských vojakov. Obrovský počet ukrajinských vojakov a veľa ľudí zahynulo pri bombardovaní miest. Ale teraz sú to len guľky, ktoré zasahujú ľudí, väčšinou mužov, takmer vo všetkých prípadoch mužov. Zahynulo viac ako milión mužov. A každý týždeň prichádzajú o tisíce mužov. Je to šialenstvo. Je to šialená vojna,“ povedal americký prezident.

„Chceme ju zastaviť. Jedným zo spôsobov, ako ju rýchlo zastaviť, je, aby OPEC prestal zarábať toľko peňazí a znížil cenu ropy, pretože teraz je vysoká a oni z toho profitujú. A pri vysokých cenách sa táto vojna tak ľahko neskončí. Takže OPEC by sa mal spamätať, znížiť cenu ropy a potom sa táto vojna okamžite zastaví,“ dodal.

14:30 – Putin tvrdí, že je pripravený na rozhovory o Ukrajine, ale požaduje, aby Kyjev zrušil embargo na kontakty s ním.

„Sme pripravení na rozhovory o ukrajinských otázkach. Sú tu otázky, ktoré si vyžadujú osobitnú pozornosť. Napríklad, ako viete, Zelenskyj vydal dekrét o zákaze rokovaní. Ako sa teda teraz môžu obnoviť rokovania, keď sú zakázané?“ – Vyhlásil Putin.

Povedal tiež, že s Trumpom mal „vždy vecný, zároveň pragmatický a dôverný“ vzťah. A dodal, že ak by zostal prezidentom, na Ukrajine by nebola žiadna vojna.

„Nemôžem s ním nesúhlasiť, že keby bol prezidentom, keby mu nebolo ukradnuté víťazstvo v roku 2020, tak by možno nebola vznikla kríza na Ukrajine, ktorá vznikla v roku 2022,“ povedal Putin.

13:35 – Odmietnutím ruského plynu sa Európa stala oveľa závislejšou od dodávok LNG, povedal Alfred Stern, šéf rakúskeho koncernu OMV, v rozhovore pre Der Standard.

Považuje to však za pozitívum.

„Dnes máme najlepšie portfólio plynu, aké sme kedy mali. Už nie sme závislí od jedného dodávateľa. Začíname novú kapitolu a pozeráme sa dopredu. Prvýkrát po viac ako 60 rokoch už nemáme zmluvy o dodávkach plynu s Ruskom a uvedomujeme si dôležitosť získania alternatívnych zdrojov dodávok plynu. Európa sa však stala oveľa závislejšou od dodávok LNG,“ povedal Stern.

Poznamenal, že Trumpovo rozhodnutie obnoviť vydávanie nových licencií na vývoz LNG „bude mať pozitívny vplyv na Európu“, pretože „z dlhodobého hľadiska bude k dispozícii viac plynu“.

13:30 – Medvedev uviedol, že za posledný rok vstúpilo do ruskej armády ako dobrovoľníci približne 450 000 ľudí.

Ďalších 40 000 vstúpilo do „dobrovoľníckych formácií“.

12:55 – V noci na dnes prebehol mohutný útok dronov na ruské územie

Protivzdušná obrana v noci nadnes na oblohe nad 13 ruskými regiónmi zostrelila 121 ukrajinských bezpilotných lietadiel (UAV), čo je najväčší útok mimo zóny špeciálnej vojenskej operácie od začiatku roka 2025, informovalo ruské ministerstvo obrany.

Agentúra TASS zostavila kľúčové aktuálne informácie o následkoch.

Vyhlásenia ruského ministerstva obrany

– Protivzdušná obrana v službe zachytila a zničila 121 ukrajinských UAV nad ruskými regiónmi, informovalo ruské ministerstvo obrany.

– Podľa ministerstva bolo zničených 37 bezpilotných lietadiel nad Brjanskou oblasťou, 20 nad Riazanskou oblasťou, po 17 nad Kurskou a Saratovskou oblasťou, sedem nad Rostovskou oblasťou, po šesť nad Moskovskou a Belgorodskou oblasťou, tri nad Voronežskou oblasťou, po dve nad Tulskou, Orlovskou a Lipeckou oblasťou, ako aj jedno nad Krymom a jedno nad Moskvou.

– Ministerstvo obrany neskôr informovalo o zničení troch bezpilotných lietadiel nad Leningradskou oblasťou v dopoludňajších hodinách.

– Trosky zostreleného dronu zasiahli súkromný dom v Riazani, čo malo za následok požiar, ktorý sa podarilo uhasiť. Neboli hlásené žiadne zranenia, uviedol gubernátor oblasti Pavel Malkov.

– Podľa predbežných informácií prebiehajú zásahové práce na odstránenie trosiek spadnutých v podniku v Riazanskej oblasti, uviedlo operačné veliteľstvo. Padajúce trosky poškodili štyri domácnosti v Kursku, uviedol starosta Igor Kutsak.

– Dodal tiež, že v jednej časti mesta bolo poškodené elektrické vedenie, takže niektorí spotrebitelia zostali bez elektriny.Prevádzka letísk

– Dočasné obmedzenia boli zavedené na letiskách v Kazani, Nižnekamsku, Penze, Samare, Saratove a Ufe, informovala ruská Federálna agentúra pre leteckú dopravu.

12:45 – Ruské jednotky rozdelili ukrajinskú bojovú skupinu vo Veľkej Novosjolke v Donbase na dve časti a uväznili nepriateľskú 110. samostatnú mechanizovanú brigádu v južnej časti obce, uviedol v piatok pre agentúru TASS zdroj z obrany.

“110. brigáda (ukrajinskej armády) nebude môcť odísť, ak nezloží zbrane. Boli úplne uväznení v južnej časti (obce). Samotná osada (Velikaja Novosjolka) bola rozdelená na dve časti,” uviedol zdroj z obrany.

12:35 – Rusko ukradlo Spojeným štátom projekt hypersonických rakiet počas Obamovho prezidentovania, povedal Trump.

Podľa neho sa tak stalo v dôsledku úniku dokumentácie „nejakým zlým človekom“.

Trump tiež povedal, že USA vyvinú nadzvukové rakety, ktoré budú „oveľa lepšie“ ako ruské rakety.

11:30 – Vojna sa nevyrieši za sto dní, ak budú USA rokovať na základe hrozieb sankciami, uviedlo ruské ministerstvo zahraničných vecí.

„Najprv by som chcel pochopiť, na akom základe sa americká strana chystá pristúpiť k urovnaniu. Ak na základe signálov, ktoré sme počuli v posledných dňoch, sa to nepodarí ani za sto dní,“ povedal námestník ministra zahraničných vecí Riabkov.

Pripomeňme, že 100 dní je približná hranica, ktorú načrtol Trumpov osobitný vyslanec Kellogg na dosiahnutie mierovej dohody o Ukrajine.

10:00 – Rusko bude na rokovaniach požadovať záruky, že Ukrajina nebude prijatá do NATO, uviedol námestník ruského ministra zahraničných vecí Alexander Gruško.

„Vstup Kyjeva do Severoatlantickej aliancie vylučuje dosiahnutie mieru a vytvorenie akejkoľvek bezpečnostnej architektúry,“ povedal.

09:40 – Rusi tvrdia, že vstúpili do centra mesta Velyka Novoselka v Doneckej oblasti.

Zverejňujú video, na ktorom je vidieť, ako tam postupujú ich útočné skupiny a nad jedným z domov inštalujú ruskú vlajku.

Súdiac podľa mapy ukrajinskej vojenskej publicistiky Deep State sa Rusi zakotvili v centre obce.

V šedej zóne sú aj severozápadné okraje osady, cez ktoré bola Veľká Novoselka zásobovaná.

08:35 – Trumpov tím „prejavil ochotu“, aby sa USA podieľali na poskytovaní bezpečnostných záruk Ukrajine, uviedla agentúra Bloomberg s odvolaním sa na vysokopostaveného západného diplomata.

Na oplátku však Trump môže očakávať, že Európa prevezme väčšiu časť bremena pri zabezpečovaní akejkoľvek potenciálnej dohody. Európania chápu, že USA očakávajú, že poskytnú väčšinu mierových síl, keďže Trump považuje vojnu na Ukrajine za „európsku záležitosť“.

Zároveň v Európe prevláda názor, že Washington vôbec nepošle svojich mužov ani nezohrá hlavnú úlohu, ale „bude zohrávať úlohu len pri určitých príležitostiach“, uviedol vysoký francúzsky predstaviteľ. To by však podľa Európy znamenalo rozkol v NATO a faktický koniec transatlantickej spolupráce v rámci aliancie.

Európania teraz pokračujú v rokovaniach, aby štátom ponúkli konkrétne riešenia.

08:15 – Moldavská premiérka uviedla, že dodávky plynu do Podnesterska závisia od stiahnutia ruských vojsk z regiónu.

Domnieva sa, že plynovú krízu je možné vyriešiť, a to aj prostredníctvom dodávok Gazpromu, ale „len vtedy, ak súčasnú tzv. mierovú misiu, na ktorej sa podieľa ruská armáda, nahradíme civilnou misiou. Mierovou misiou pod vedením OSN.“

Podnestersko v reakcii obvinilo Moldavsko, že riešenie plynovej krízy „z politických dôvodov“ preťahuje. „Prezident republiky“ Krasnoselskij povedal, že Rusko „urobilo všetko pre realizáciu dodávok plynu do Podnesterska“ prostredníctvom spoločnosti Moldovagaz, mohlo by sa to spustiť „dokonca už zajtra“, ale Kišiňov tento proces blokuje.

Podnestersko má pritom „v potrubí“ plyn len na dva dni, a ak zo systému odíde, obnovenie teplárenstva v regióne potrvá dva až tri mesiace.

08:00 – Rusko v reakcii na Trumpove hrozby zavedením sankcií len „krčí ramenami“ a je pripravené bojovať na Ukrajine ešte najmenej rok. Takéto hodnotenie priniesol denník The Wall Street Journal.

Kremeľ verí, že úspešne čelil sankciám a že Moskva je schopná vydržať minimálne ďalší rok konfliktu, pokiaľ budú Rusi naďalej verbovaní do frontových línií.

Moskva má zároveň výhodu na frontovej línii, keď sa pomaly presúva k dôležitým logistickým centrám Ukrajiny.

„Máme nerovnováhu a infláciu, ale situácia nie je taká akútna, aby sme požadovali zastavenie všetkých bojových akcií… Sme v pozícii, keď môžeme trvať na svojich požiadavkách…. a ak sa obrana Ukrajiny bude naďalej rúcať ako teraz, bolo by rozumnejšie, keby druhá strana pristúpila na naše podmienky,“ povedal Vasilij Kašin, expert z Vysokej školy ekonomickej.

Trumpove vyhlásenia „sa zdajú byť príliš málo na to, aby Rusko zmenilo svoje základné požiadavky“. Kremeľ sa prikláňa skôr k tomu, že hrozby amerického prezidenta považuje za „pózu pred rokovaniami“.

„Putin tieto vyhlásenia považuje za súčasť politickej hry. Neberie ich vážne… Je pripravený na akýkoľvek scenár a nerobí si ilúzie, že sa dohoda dosiahne rýchlo,“ povedala Tatiana Stanovaya, politická analytička z centra Carnegie.

„Analytici tvrdia, že Putin sa usiluje o samit s Trumpom, na ktorom by obaja lídri mohli vypracovať dohodu prijateľnú pre Moskvu, pričom by ponechali bokom ukrajinské vedenie, ktoré Putin odmieta ako nelegitímne,“ uvádza sa v článku.

07:25 – „Zelenskyj nemal dovoliť, aby k tejto vojne došlo.“

Trump povedal, že Ukrajina nemala ísť do vojny, keď Rusko napadlo jej územie.

„Zelenskyj bojoval s oveľa väčším subjektom, oveľa väčším, oveľa silnejším,“ povedal Trump reportérovi Fox News.

„Nemal to robiť, pretože sme sa mohli dohodnúť. Mohol som tú dohodu ľahko uzavrieť, ale Zelenskyj sa rozhodol ‘chcem bojovať’,“ povedal Trump.

Porovnal počet tankov v každej krajine, pričom zdôraznil, že Rusko ich má viac. „Nemôžete sa s nimi hádať,“ povedal Trump.

Povedal tiež, že Zelenskyj „nie je žiadny anjel“, a dodal, že „nemal dovoliť, aby sa táto vojna stala“.

Trump tiež zopakoval svoju hrozbu Rusku – že ak Moskva nepodnikne kroky na „skoré vyriešenie tejto vojny“, Spojené štáty zavedú proti Rusku „obrovské clá“ a „veľké sankcie“.

06:45 – Celý citát Donalda Trumpa o tom, že sa chce okamžite stretnúť s Vladimírom Putinom:

„Podľa toho, čo som počul, by sa so mnou Putin rád stretol a pôjdeme čo najskôr. Ja by som sa stretol okamžite. Každý deň, keď sa nestretneme, zomierajú vojaci na bojisku,“ tieto slová amerického prezidenta povedal novinárom v Bielom dome po online prejave v Davose, z ktorého citovala agentúra Reuters.

Trump tiež povedal, že nevie, či sankcie prinútia Rusko sadnúť si za rokovací stôl s Ukrajinou, ale „dohoda je potrebná“.

Okrem toho Trump opäť tvrdil, že Zelenskyj mu povedal, že je pripravený na „dohodu“ o ukončení vojny.

06:30 – Exekutívny príkaz Donalda Trumpa o 90-dňovom moratóriu na medzinárodnú pomoc sa netýka programov zbrojnej pomoci Ukrajine.

Pentagón to uviedol pre Hlas Ameriky.

„Vojenská pomoc Ukrajine nepodlieha obmedzeniam nedávneho výkonného nariadenia o zahraničnej pomoci, pretože sa vzťahuje len na rozvojové programy, nie na vojenskú podporu,“ uviedlo americké ministerstvo obrany.

To znamená, že zmluvy na výrobu zbraní pre Ukrajinu v rámci programu USAI, ktoré formalizovala Bidenova administratíva, zostávajú v platnosti. Taktiež Trumpov osobitný výkonný príkaz nemá vplyv na zvyšné a predtým plánované dodávky zbraní z formulácií USAI v rámci programu PDA, ktoré oznámil Joe Biden.

Napriek tomu nie je známe, ako môže Trumpov príkaz ovplyvniť nevojenskú pomoc pre Ukrajinu. Veľvyslanectvo USA na Ukrajine v tejto súvislosti neposkytuje dodatočné vysvetlenia a odkazuje na zverejnené znenie dekrétu prezidenta Trumpa.

06:15 – Ukrajina je v záverečnej fáze prípravy plánu na povolanie 18-25-ročných mužov do armády.

Agentúra Associated Press citovala zástupcu vedúceho prezidentskej kancelárie plukovníka Pavla Palisu.

Vo svojom prvom rozhovore pre zahraničné médiá Palisa uviedol, že Ukrajina skúma nové možnosti odvodov, pretože súčasný mobilizačný systém nedokáže splniť úlohu doplniť bojujúcu armádu.

Plán, ktorý Palisa oznámil, je zameraný na nábor najmä 18 – 25-ročných, ktorí sú v súčasnosti oslobodení od mobilizácie, ako aj Ukrajincov, ktorí majú nárok na odklad alebo boli prepustení po prijatí mobilizačného zákona. Podľa Palisu plán zahŕňa aj „finančné stimuly a jasné záruky výcviku“.

06:00 – Americký Senát schválil nomináciu Johna Ratcliffa na post šéfa CIA, ktorú navrhol americký prezident Donald Trump.

Informuje o tom denník The Washington Post.

Pripomeňme, že Ratcliffe na vypočutí v Senáte povedal, že vojna na Ukrajine zvyšuje „riziko, že Spojené štáty budú zatiahnuté do konfliktu s jadrovou krajinou“.