Môj profil 
Predplatné
Bellová opisuje, že ako dieťa bola skôr chlapčenský typ. Po tom, čo o transexuálnych premenách čítala na internete, získala pocit, že podobnú operáciu potrebuje.
Keď dovŕšila 16 rokov, hľadala pomoc na zdravotnej klinike. Stačili iba tri stretnutia s odborníkmi, ktoré netrvali viac ako hodinu a dostala predpis na blokátory puberty.
O rok neskôr jej predpísali testosterón, ktorý je zodpovedný za charakteristicky mužské črty ako fúzy, bradu, hlboký hlas.
O tri roky neskôr si nechala odstrániť prsia.
„Na začiatku som cítila úľavu a radosť,“ prehovorila pre BBC, „avšak ako som stále staršia, cítim menej a menej nadšenia nehovoriac o radosti.“
Nakoniec sa minulý rok rozhodla skončiť s užívaním mužských hormónov. Teraz ako 23-ročná, Bellová poznamenala, že akceptuje svoje biologické ženské pohlavie a hnevá sa za to, čo sa jej stalo.
Mali moje rozhodnutie spochybniť!
„Nechali ma uveriť tejto predstave, či fantázii, ktorú som mala ako tínedžerka. Ovplyvnilo to celú moju budúcnosť. Som veľmi mladá. Práve som vkročila do dospelosti a musím sa vyrovnávať s touto záťažou a radikálnymi zmenami – v porovnaní s ostatnými,“ hovorí Bellová.
„Mali lepšie skúmať a preverovať moje tvrdenia a zdôvodnenia. Myslím, že už len to by urobilo obrovský rozdiel.“
Vidíme sa na súde
Bellová podala žalobu voči klinike National Health Service Gender Clinic (Tavistock and Portman NHS Trust) a sudca súhlasil s riadnym konaním.
Právnici budú trvať na tom, že dieťa nemôže poskytnúť informovaný súhlas s liečbou súvisiacou s oddialením puberty či „rodovou premenou.“
Klinika v oblasti Hampstead, severozápadne od Londýna, ktorá ako jediná poskytuje v Británii služby v súvislosti s rodovou identitou pre BBC uviedla, že víta prešetrenie dôkazov. Avšak bývalí zamestnanci kliniky sa vyjadrili, že tínedžerom, ktorí si žiadali zmenu pohlavia sa podávajú blokátory puberty bez adekvátneho zhodnotenia či psychologického posúdenia.
Rovnako Bellová priznáva, že po príchode na kliniku jej zdravotníci povedali, že premena: „ma celkovo zachráni od myšlienok sa samovraždu či depresie a v tom čase som pocítila úľavu pri všetkých psychických problémoch s ktorými som zápasila popri rodovej dysfórii.“
Napokon Bellová dodáva, že ak by sa cítila v tínedžerskom veku v spoločnosti viac prijatá možno by nemala potrebu „zmeniť“ svoj rod. Avšak zároveň dodáva, že tých, ktorí by ju chceli odhovoriť od transgender premeny by zrejme nepočúvala.
To je vlastne pointa tohto celého prípadu. Keď ste mladí, nechcete počúvať. A preto potrebujeme, aby tieto inštitúcie ako Tavistock zakročili a pomohli deťom prehodnotiť ich zámery, pretože takéto rozhodnutie sa nedá zvrátiť.
Preklad Viktória Dandárová
