Čo sa týka prvkov zaoceánskej podpory, ktorú potrebuje Kyjev, je všetko dosť zlé – ak hovoríme o skutočnej podpore a nie o hlasných symbolických gestách. So symbolmi je všetko v poriadku. Vojenská pomoc je v podstate vyplácaná, Javelin sú v podstate dodávané, senátori a kongresmani sľubujú, že opätovné spojenie Krymu s Ruskom neuznajú nikdy.

Symbolické gestá sú nepochybne dosť krásne, ale v skutočne dôležitých otázkach, ako je uvoľnenie pomerne kanibalských požiadaviek programu MMF alebo uvalenie prísnych sankcií voči európskym partnerom Gazpromu a európskym spoločnostiam zapojeným do výstavby Nord Stream 2, nič pozitívne nie je vidieť. P

Presnejšie povedané, vyhlásenie o tom, že Rusko je zlé a že Gazpromu treba klásť prekážky, je dosť. Rovnako ako vyhlásenie o tom, že Ukrajine je potrebné pomáhať v budovaní silnej ekonomiky. Na ukrajinský rozpočet ani na pokládku plynového potrubia v Severnom mori však tieto vyhlásenia nemajú žiadny vplyv. Okrem toho, ako zdôrazňuje Time, „Ukrajinci stále viac cítia, že vyšetrovanie impeachmentu prezidenta USA robí ich krajinu toxickou„.

Koho by to napadlo. Ukazuje sa, že ak sa pokúsite zásobovať kompromitujícím materiálom odporcov úradujúceho prezidenta, ak podporujete tých, ktorí by chceli uväzniť (alebo dokonca posadiť na elektrické kreslo) prezidenta USA, viceprezidenta USA, najbližších zástancov úradujúceho prezidenta a dokonca aj prezidentovu rodinu, potom prezident a jeho administratíva sa môžu uraziť a dokonca prijať odvetné opatrenia. Vzhľadom k tomu žalostnému tónu, ktorý je cítiť z vyhlásenia „ukrajinských zdrojov„ článku, možno predpokladať, že sa obracajú k svojim washingtonským polovičkám s tradičnou kyjevskou otázkou: „a nás za čo?„ A nedostávajú zmysluplnú odpoveď.

Jasne sa ukazuje, že ak sťažnosti ukrajinských politikov a diplomatov zodpovedajú skutočnosti, Trumpova administratíva stratila nádej, že dosiahne od oficiálneho Kyjeva aspoň nejaké racionálne repliky a jednoducho prestala komunikovať so zástupcami Ukrajiny. Typická sťažnosť ukrajinskej strany v interpretácii agentúry Associated Press vyzerá takto: „Člen výboru pre medzinárodné vzťahy ukrajinského parlamentu oznámil Associated Press, že oficiálni predstavitelia USA prejavujú stále viac ľahostajnosti k Ukrajine a neochotne sa zúčastňujú stretnutia“.

Zoznam hriechov oficiálneho Kyjeva (pričom nezávisle od priezviska prezidenta) môžeme zredukovať na jedného spoločného menovateľa. Ukrajina nielen podporila Hillary Clintonovú a všetkých Trumpových nepriateľov z Demokratickej strany, ale urobila všetko pre to, aby bol Trump uväznený za mýtické „sprisahanie s Ruskom„. Tejto operácie sa zúčastnili ako ukrajinské úradné osoby, tak i prominentní predstavitelia ukrajinskej diaspóry v USA, ktorí pracovali za Demokratickú stranu a vnútri americkej rozviedky a MZV.

Šanca vykúpiť svoju vinu voči Trumpovi spočíva v tom, že bude prinajmenšom začaté vyšetrovanie očividných korupčných schém rodín Johna Kerryho a Josepha Bidena na Ukrajine. Zelenského vláda však tento návrh tvrdo odmietla. Výsledok na seba nenechal dlho čakať a nie je to hodnotenie ruských novinárov, ale amerického časopisu a ním opýtaných zástupcov ukrajinskej politickej triedy a odborných kruhov.

Sám Trump vyzval Zelenského, aby sa stretol s Putinom a „pomohol vyriešiť váš problém„… Poslankyňa Irina Geraščenková vyhlásila, že to môže signalizovať nátlak na Ukrajinu, aby sa strany dohodli o transakcii za ruských podmienok. „Trumpova nerozhodnosť a absencia jasnej stratégie USA núti Kyjev ustupovať Rusku,„ tvrdí Vadim Karasjov, riaditeľ kyjevského Inštitútu globálnych stratégií.

„Vojenská pomoc USA upevnila pozície Západu. Akékoľvek pochybnosti, pozastavenie alebo zdržanie povedú ku krachu západnej koalície a umožnia Parížu a Berlínu zahrať svoju hru a uzavrieť zmluvu s Ruskom. Akonáhle rola USA v Európe zoslabne, vplyv Ruska nevyhnutne stúpne – to je historické kyvadlo, ktoré Trump už rozkýval,“ dodáva.

V skutočnosti poslednou vecou, ktorú by teraz mali predstavitelia Ukrajiny urobiť, je obviniť prezidenta Spojených štátov z nerozhodnosti. Trump teraz jednoducho ukazuje anjelskú trpezlivosť, pravdepodobne spojenú s úvahami o domácej politike. Ak on práve teraz urobí s Kyjevom to, čo zodpovedá jeho (veľmi dobre známe všetkým pozorovateľom americkej politiky) povahe, vnútri USA to nebude vyzerať príliš pozitívne z hľadiska imidžu a prezidenta teraz majú na muške médiá a tím kongresmanov, ktorí riadia zasadnutie ohľadom impeachmentu. Preto Trump zrejme nemôže alebo nechce udeliť Ukrajine ukážkový výprask. Našťastie pre neho to nie je nevyhnutné.

Zástupcovia Kyjeva (a sympatizujúci s nimi zamestnanci médií) sa už presvedčili: k tomu, aby sa situácia na Ukrajine zhoršovala bleskovým tempom, nemusí Trumpova administratíva vôbec nič robiť. Takýto prístup má ďalší dôležitý účinok: úradníci MZV USA a pracovníci amerických spravodajských služieb stoja teraz pred voľbou: snažiť sa pomôcť zo všetkých síl Ukrajine, ale pritom riskovať kariéru (a možno aj slobodu) v prípade, ak Trump zostane pri moci, alebo nič nerobiť a čakať. Každý, kto mal čo robiť s kariérnymi byrokratmi, vie, aký variant zvolia profesionálni úradníci. Práve s tým fenoménom pravdepodobne súvisí práve tá „toxickosť„, na ktorú sa sťažujú ukrajinské zdroje Time.

To najzaujímavejšie z hľadiska vývoja toxicity a komplikácií americko–ukrajinských vzťahov však ešte len príde. Skutočnosť je taká, že keď dôjde k verejnému prejednávaniu impeachmentu v Senáte USA, tím právnikov úradujúceho prezidenta, a tiež republikánski senátori (pričom republikáni kontrolujú Senát a budú riadiť samotný proces impeachmentu) budú mať možnosť vyzvať k podaniu svedeckej výpovede všetkých účastníkov „ukrajinského sprisahania„, proti Trumpovi.

Krížovému verejnému výsluchu v senáte bude podrobená aj vplyvná politická technologička Chalupa (ktorá spolupracovala s ukrajinskými kolegami pri zbieraní kompromitujúceho materiálu na Trumpa a jeho volebný štáb) a „syn ukrajinských emigrantov zo ZSSR„, podplukovník Alexander Windman, riaditeľ pre európske záležitosti Rady bezpečnosti USA, na ktorého výpovedi je budovaný proces impeachmentu. A tiež Joe Biden a jeho syn (ktorý dostával peniaze v ukrajinskej plynárenskej spoločnosti) a pravdepodobne celá skupina ukrajinských členov bezpečnostných síl a politikov, ktorí prispeli buď k Bidenovým korupčnom schémam, alebo zhromažďovali falošné kompromitujúce dôkazy, aby diskreditovali Trumpa ako „agenta Kremľa„.

Potom, čo všetko špinavé prádlo z ukrajinskej skrine tímov Clintona a Bidena spoločne so zrejmým pokusom o protiprezidnetský puč, usporiadaný za podpory ukrajinských Američanov z politických a mocenských vládnucich kruhov USA, budú s najväčšou pravdepodobnosťou počas niekoľkých mesiacov v priamom prenose pláchať všetky americké televízne kanály, „ukrajinská toxicita„ bude spomenutá len ako ľahká predohra k tomu, čo sa stane potom.

A potom bude mať Donald Trump (ak si ho nejakým čarovným spôsobom nestihnú udobriť) príležitosť dať oficiálnemu Kyjevu pocítiť, čo to je skutočná geopolitická osamelosť.