EÚ navrhuje nové sankcie voči Rusku. Mieri na ropu, banky, Nord Stream a „tieňovú flotilu“

Sankcie namierené voči Ruskej federácii budú hlavnou témou samitu lídrov G7, ktorý sa má konať túto nedeľu v Kanade.  Západní spojenci považujú sankcie za nevyhnutný predpoklad pre začatie serióznych mierových rokovaní. EÚ chce vyvinúť tlak na Kremeľ, aby prijal 30-dňové bezpodmienečné prímerie na Ukrajine.

Ak balík členské štáty schvália, bude to už 18. balík sankcií od februára 2022, a zároveň pôjde o doteraz najrozsiahlejší sankčný režim, ktorý EÚ voči Rusku zaviedla.

Banky a „tieňová flotila“

Najnovší návrh, ktorý v utorok predstavili predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a vysoká predstaviteľka európskej diplomacie Kaja Kallasová, zaradil na čiernu listinu ďalších 22 ruských bánk a rozšíril zákaz transakcií na subjekty so sídlom mimo krajiny, ktoré prispievajú k obchádzaniu sankcií.

Ich konkrétnym cieľom je Ruský fond priamych investícií, štátny investičný fond s odhadovaným kapitálom 10 miliárd USD (8,75 miliardy eur)

Prísne opatrenia proti „tieňovej flotile“ budú pokračovať zaradením ďalších 77 plavidiel na čiernu listinu. Brusel doteraz zakázal prístup a využívanie služieb  európskych prístavov takmer 350 tankerom zo starej a zle udržiavanej ruskej flotily.

Plán tiež obsahuje zákaz priameho alebo nepriameho využívania plynovodov Nord Stream, ktoré spájajú Rusko a Nemecko. Podvodné plynovody sú v súčasnosti nefunkčné a Berlín vylúčil možnosť obnovenia tranzitu plynu po skončení vojny.

„Návrat k minulosti (využívaniu podvodných plynovodov) nie je možný,“ povedala von der Leyenová.

Cenový strop

Najvýznamnejším prvkom navrhovaného balíka je zníženie cenového stropu na ruskú ropu prepravovanú po mori, ktorý bol stanovený v decembri 2022 na stretnutí G7.

Strop bol stanovený na 60 USD za barel ropy a odvtedy sa nezmenil, a to napriek výrazným výkyvom v obchode s Ruskom a dôkazom o obchádzaní tohto opatrenia. Severné a pobaltské krajiny už dlho volajú po revízii cenového stropu, aby sa zohľadnila dynamika trhu.

V utorok 10. júna von der Leyenová navrhla nový strop – 45 USD za barel. Jej návrh by doplnil zákaz dovozu rafinovaných produktov vyrobených z ruskej ropy a predávaných pod iným označením. Tieto produkty pochádzajú prevažne z Indie a Turecka.

Teoreticky by EÚ mohla prijať nové právne predpisy, ktorými by sama znížila úroveň cenového stropu v snahe ďalej obmedziť zisky Moskvy. Bez účasti Spojených štátov by to však mohlo vyvolať rozporuplné reakcie a oslabiť iniciatívu, ktorá by mohla mať celosvetový dosah.

Americký prezident Donald Trump doteraz odmietal uvaliť nové sankcie na Rusko, hoci jeho rétorika voči Vladimírovi Putinovi sa v dôsledku pomalého tempa rokovaní zostrila. Trumpovo stanovisko rozdelilo západný front – EÚ, Spojené kráľovstvo a Kanada pokračujú v zavádzaní nových obmedzení, zatiaľ čo Washington ustupuje.

Napätie v aliancii vyvrcholí v nedeľu počas samitu G7 v Kanade, ktorého hlavnou témou bude revízia cenového stropu.

Na otázku, či EÚ bude konať samostatne, von der Leyenová naznačila, že aspoň zatiaľ nie.

„Predpokladám, že to (revíziu cenového stropu) urobíme spoločne ako G7….Začali sme ako G7, bolo to úspešné opatrenie G7 a chcem v ňom pokračovať ako G7,“ povedala.

Postoj Bieleho domu

Medzitým predstavitelia EÚ a diplomati trvajú na tom, aby sa na Kremeľ vyvíjal dodatočný tlak bez ohľadu na to, aký postup si zvolí Biely dom. Trumpov postoj by však mohol ovplyvniť rokovania v Bruseli, keďže na schválenie 18. balíka je potrebná jednomyseľnosť všetkých 27 členských štátov.

Maďarsko a Slovensko v uplynulých mesiacoch zintenzívnili kritiku sankcií s argumentom, že spôsobujú väčšie škody európskemu hospodárstvu ako tomu ruskému.

Začiatkom tohto roka Maďarsko pohrozilo vetom voči predĺženiu či obnoveniu všetkých sektorových sankcií, čo bolo časovo náročné a podnietilo úradníkov, aby začali pracovať na právnych skratkách, najmä s cieľom ochrániť zmrazené ruské aktíva v hodnote približne 210 miliárd eur.

Minulý týždeň slovenský parlament tesnou väčšinou prijal uznesenie, v ktorom vyzval vládu, aby sa postavila proti ďalším obchodným obmedzeniam voči Rusku.

„Ak pôjde o sankcie, ktoré by nám uškodili, nikdy za ne nehlasujem,“ povedal po hlasovaní v parlamente slovenský premiér Robert Fico. „Chcem byť konštruktívnym hráčom v Európskej únii, ale nie na úkor Slovenska,“ dodal.

Premiér včera vyhlásil, že Slovenská republika nepodporí pripravovaný 18. sankčný balík proti Ruskej federácii, pokiaľ jej Európska komisia neposkytne reálne riešenie krízovej situácie, do ktorej sa Slovensko dostane po úplnom zastavení dodávok plynu, ropy a jadrového paliva z Ruska.

Napriek všetkým vyhláseniam však ani Maďarsko, ani Slovensko nezašli tak ďaleko, aby úplne zabránili prijatiu nového balíka sankcií.

Prečítajte si tiež:

• Fico: SR nepodporí 18. sankčný balík proti Rusku