Talianski aktivisti nechcú umelý sneh. Je to drahé a v Dolomitoch bude dostatok prírodného snehu

Tí sa nádejali, že návrat najväčšieho zimného športového sviatku do Álp po 20 rokoch sa zaobíde bez výroby umelého snehu. A že sa tým ušetria náklady aj milióny litrov vody. Skutočnosť však bude iná.

Športoviská na ZOH 2026 budú roztrúsené po horách severného Talianska – Cortina d´Ampezzo a Bormio budú hostiť alpské lyžovanie, Anterselva biatlon, Livigno freestyle lyžovanie a snouboarding a vo Val di Fiemme bude hrať prím severské lyžovanie.

Väčšina týchto zimných stredísk sa nachádza v Dolomitoch v nadmorskej výške 1 200 až 1 800 metrov. To je výška, ktorá by mala zabezpečiť dostatočnú snehovú pokrývku pre podujatie, ktoré sa bude konať od 6. do 22. februára 2026. Napriek tomu umelý sneh bude hrať kľúčovú úlohu aj na ďalšej zimnej olympiáde v Taliansku po 20 rokoch.

“Nech sa udeje čokoľvek, aj keby bol úplný dostatok prírodného snehu, bude tam aj nejaký umelý sneh,“ zdôraznil Jake W. Ward, výskumník na Kalifornskej univerzite v Santa Barbare. “Bez umelého snehu sa už dnes nezaobídu žiadne súťaže v zimných športoch na najvyššej úrovni. Výroba snehu pomáha špecifikovať podmienky na trati tak, aby to čo najviac vyhovovalo potrebám pretekárov,” doplnil americký odborník.

A teraz niekoľko zaujímavých čísel. Organizačný výbor ZOH 2026 uviedol, že plánuje vyrobiť 2,4 milióna kubických metrov umelého snehu, čo si bude vyžadovať 948-tisíc kubických metrov vody. Viac než polovica, približne 580-tisíc kubických metrov vody, sa spotrebuje v stredisku Livigno Mottolino, kde sa bude súťažiť v snouparku na U-rampe pre Big Air. Taliani však zároveň upozorňujú, že ich spotreba vody na výrobu umelého snehu bude oveľa nižšia ako u Číňanov na predchádzajúcich ZOH 2022 v Pekingu.

“Vtedy sa na lyžiarske stredisko v Jen-čchingu použilo 890-tisíc metrov kubických a na všetky ostatné zimné športy 1,9 milióna metrov kubických vody,” uvádza sa v olympijských štatistikách zo ZOH 2022.

Umelý sneh sa vyrába pomocou snežných kanónov a snežných diel, ktoré striekajú vodu prúdom stlačeného vzduchu do studeného vzduchu a premieňajú ho na jemný sneh. Ochrancovia životného prostredia odsudzujú tieto procesy pre vysokú spotrebu energie a obrovské množstvo potrebných vodných zdrojov.

Medzinárodná komisia pre ochranu Álp (CIPRA) uvádza, že na výrobu približne 2,5 metra kubického snehu je potrebný jeden meter kubický vody. V Taliansku pôsobí až osem národných environmentálnych skupín a tie už v roku 2023 obvinili organizátorov zimných hier z nedostatku rešpektu k životnému prostrediu ako aj miestnym komunitám.

“Taliansko je európska krajina s najväčšou výrobou umelého snehu počas zimnej lyžiarskej sezóny. Viac ako 90% talianskych lyžiarskych svahov využíva systémy umelého zasnežovania,” uvádza sa v aprílovej správe skupiny Legambiente.

Pre Vandu Bonardovú z lombardskej pobočky Legambiente je stále rastúca závislosť lyžovania na umelom snehu pre hory znepokojujúca. “Musíme si položiť otázku, či má stále zmysel organizovať veľké podujatia a sústrediť ich vo veľmi krehkých priestoroch, ako sú Alpy. Máme aj prírodný sneh, ale ten sa na olympijských hrách prakticky stáva výnimkou,“ povedala Bonardová pre agentúru AFP.

Podľa štúdie z decembra 2024 uverejnenej v odbornom periodiku International Journal of Climatology sa snehová pokrývka v talianskych Alpách za posledných 100 rokov znížila o polovicu. Prezident Talianskeho alpského klubu Antonio Montani povedal, že problém siaha ďaleko za budúcoročné olympijské hry.

“Hry sú len špička ľadovca. Osvetľujú skutočný problém, ktorým sú stovky lyžiarskych stredísk fungujúce iba vďaka umelému snehu s obrovskými nákladmi na energiu a financované z verejných dotácií, pretože inak by sa nemohli otvoriť,” skonštatoval Montani.