Takže, druhá anexia ukrajinských území je z pohľadu Moskvy de jure, uzavretá. Ktoré otázky zostali otvorené?

Na rozdiel od situácie s Krymom v roku 2014 to však ešte de facto nič neznamená, pretože prebieha vojna a ukrajinská armáda minimálne na severe postupuje a Ukrajina tvrdí, že anexie z jej pohľadu aj vzhľadom na vojnu nič neznamenajú

01. 10. 2022 | Zo zahraničia | 3 min. čítania | 0 komentárov |

Na snímke ruský prezident Vladimir Putin počas prejavu pri príležitosti podpisu zmluvy o pričlenení štyroch okupovaných oblastí Ukrajiny k Rusku, v Kremli v Moskve

Bratislava 30. septembra 2022 (HSP/Foto:TASR/AP-Mikhail Metzel, Sputnik, Kremlin Pool Photo via AP)

▶ ❚❚ ↻

Preto hlavnou otázkou zostáva, či Rusko zmení svoj prístup k vojne ak sa bojové operácie začnú odohrávať z pohľadu Ruska na “jeho území”.

Čo sme sa o tom dozvedeli po Putinovom prejave?

Na jednej strane dal Putin Ukrajine ultimátum, aby “okamžite zastavila paľbu a vrátila sa k rokovaciemu stolu”. Zároveň uviedol, že na týchto rokovaniach nemieni diskutovať o štatúte anektovaných území a povedal, že ich obyvatelia sa “navždy” stanú ruskými občanmi. To znamená, že v skutočnosti ponúkol Ukrajine, aby akceptovala stratu štyroch území.

Druhú časť ultimáta (čo sa stane, ak Ukrajina nezastaví nepriateľské akcie) však konkrétne neuviedol a povedal, že Rusko bude “brániť svoju krajinu všetkými prostriedkami”. Bez zmienky o jadrových zbraniach. Hoci o nich neskôr tiež hovoril.

Putin povedal, že USA “vytvorili precedens” použitím jadrovej bomby v Japonsku.

Túto vetu však možno vykladať rôznymi spôsobmi. Putin nevydal žiadne priame ultimátum, v ktorom by hrozil použitím zbraní hromadného ničenia.

Nechal nezodpovedanú otázku, ako od dnešného dňa Rusko zmení charakter vojny (napríklad aby zabránilo pádu Limanu), alebo bude bojovať ako doteraz.

Väčšina prejavu ruského prezidenta však bola venovaná kritike Západu a USA. Zdá sa, že pre Putina je to ešte dôležitejšie ako samotná anexia, ku ktorej dnes došlo.

Putin vyhlásil, že Rusko vedie “antikoloniálnu revolúciu 21. storočia” proti tomu, čo nazval nespravodlivým svetovým poriadkom a “diktatúrou Západu”.

Putin označil Západom navrhovaný “poriadok založený na pravidlách”, z ktorého porušovania obviňujú Rusko, za “nezmysel”. “Odkiaľ sa vzali tieto pravidlá? Kto ich odsúhlasil? Rusko je veľmoc s tisícročnou históriou a my nebudeme žiť podľa takýchto vymyslených pravidiel,” povedal Putin.

Ďalej povedal, že Západ vždy utláčal nezápadné krajiny, a pripomenul obchod s otrokmi a ópiové vojny. A v utláčaní pokračuje aj teraz, keď vyberá “hegemonickú rentu”.

“Diktatúra západných elít je namierená proti všetkým ľuďom na svete. Vrátane samotných obyvateľov západných krajín. To už je satanizmus,” povedal Putin. Povedal, že vo svete sa vytvárajú nové, nezápadné centrá moci, ku ktorým “patrí väčšina ľudstva”.

Putin sa samostatne zmienil o Európe. Tvrdil, že cieľom politiky USA je “deindustrializovať Európu” tým, že ju odrežú od ruských dodávok energie. V tejto súvislosti obvinil Američanov zo sabotáže plynovodu Nord Stream, ktorý “ničí európsku energetickú infraštruktúru”.

Na záver Putin povedal, že Západ chce potrestať Rusko, pretože hodilo rukavicu jeho “hegemónii”.

“Ale rozpad západnej hegemónie, ktorý sa začal, je nezvratný, pretože taká ako doteraz už nebude,” povedal Putin.

Putin v skratke zhrnul, že je vodcom “svetovej antikoloniálnej revolúcie”, ktorej cieľom je “zlomiť diktatúru Západu”.

V praktickom zmysle by to mohlo znamenať, že pre neho nie je výsledok vojny na Ukrajine taký dôležitý ako rozpad existujúceho svetového poriadku, ktorý Západ bráni. To znamená, že Západ bude aj naďalej aktívne pomáhať Ukrajine zastaviť Putina a jeho “svetovú revolúciu” na “ďalekom okraji” svojich hraníc.

A ako za týchto okolností a akými zbraňami sa Putin chystá realizovať svoje plány – táto otázka zostala po prejave otvorená.

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Lufthansa požiadala svojich zamestnancov, aby sa pripravili na odchod z Izraela, informoval korešpondent izraelskej spravodajskej služby N12 Dean Fisher.

Podľa jeho informácií môže byť letecká doprava s Izraelom pozastavená od štvrtka 15. januára.

Letecká spoločnosť Austrian Airlines tiež oznámila zrušenie zajtrajších letov z Viedne do Tel Avivu a z Tel Avivu do Viedne. Spoločnosť však tvrdí, že zrušenie je spojené s nepriaznivými poveternostnými podmienkami.

Izraelské médiá medzitým píšu o obavách z útoku Iránu na Izrael v prípade útoku USA na Irán.