Takmer každý štvrtý Slovák pracuje v priemysle. Ak sa fabrikám prestane dariť, pocíti to celá krajina

V roku 2025 pripadalo na priemysel 23,5 percenta všetkých zamestnancov, čo predstavovalo približne 489-tisíc ľudí. Viac pracovníkov síce vykazovali dve široko definované skupiny činností, a to obchod, doprava, ubytovanie a stravovanie spolu s verejnou správou, školstvom, zdravotníctvom a sociálnou pomocou, priemysel však stojí samostatne na úrovni porovnateľnej s celými týmito blokmi.

Ešte výraznejšie vynikne jeho význam pri pohľade na to, akú hodnotu priemysel vytvára. Kým jeho podiel na zamestnanosti dosahoval 23,5 percenta, na podnikovej pridanej hodnote sa podieľal až 38,5 percenta. Priemysel teda vytvára podstatne väčšiu časť ekonomickej hodnoty, než by vyplývalo len z počtu jeho zamestnancov.

Podobný obraz sa ukazuje aj pri príjmoch štátu a nákladoch spojených so zamestnávaním. Priemyselné spoločnosti sa na splatnej dani z príjmu podieľali 38,2 percenta a na osobných nákladoch podnikov 36,6 percenta. Pri nákladoch na sociálne a zdravotné poistenie dosiahol ich podiel 38,5 percenta. Náklady na sociálne a zdravotné poistenie v priemyselných firmách pritom predstavovali takmer tri miliardy eur.

Význam priemyslu preto podľa Motúzovej nemožno posudzovať iba podľa počtu fabrík alebo pracovných miest. Sektor vytvára rozsiahlu mzdovú základňu, významné daňové príjmy a veľkú časť odvodov, z ktorých sa financujú sociálne a zdravotné systémy. Keď sa priemyslu darí, jeho výsledky sa tak premietajú do širšej ekonomiky. A opačne, problémy vo výrobe môžu mať dôsledky ďaleko za hranicami konkrétnej firmy.

Špecifikom slovenského priemyslu je navyše vysoká koncentrácia výkonu vo veľkých podnikoch. Spoločnosti s viac ako 250 zamestnancami vytvárajú 68,3 percenta priemyselnej pridanej hodnoty. Na veľké podniky zároveň pripadá až 74,9 percenta splatnej dane z príjmu priemyselných spoločností, 61,6 percenta osobných nákladov a 61,8 percenta nákladov na sociálne a zdravotné poistenie.

V celej ekonomike je pritom koncentrácia vo veľkých podnikoch výrazne nižšia. Veľké firmy sa medzi všetkými sledovanými spoločnosťami podieľajú približne 42,3 percenta na tvorbe pridanej hodnoty a 39,7 percenta na splatnej dani z príjmu. Priemysel je teda na veľkých prevádzkach závislý podstatne viac. Takáto koncentrácia má svoje výhody. Veľké výrobné podniky dokážu sústrediť značný kapitál, moderné technológie, kvalifikovaných pracovníkov a veľkú výrobnú kapacitu. Zároveň okolo nich vznikajú celé siete dodávateľov, logistických spoločností, technických služieb a ďalších firiem.

Práve preto môže byť vývoj jedného veľkého priemyselného podniku dôležitý aj pre firmy, ktoré s ním priamo nesúvisia ako jeho zamestnanci. Ak veľký závod obmedzí výrobu, prvý dopad pocíti samotná spoločnosť. Následne sa však slabší výkon môže preniesť na dodávateľov, dopravu, logistiku, údržbu či ďalšie služby.

Výraznejšie problémy veľkého zamestnávateľa môžu byť citeľné najmä v regiónoch, kde má podnik významné postavenie. Zmena zamestnanosti a mzdovej úrovne sa môže premietnuť do spotreby domácností a následne aj do výkonu miestnej ekonomiky. Pri dlhodobejšom oslabení sa efekt môže dostať až k verejným financiám, napríklad prostredníctvom nižších ziskov firiem, slabšej zamestnanosti a menšej mzdovej základne, čo sa môže prejaviť aj na výbere daní a odvodov.

„Pri miere, v akej sa v nich koncentruje výkon slovenského priemyslu, je aj otázkou stability širšej ekonomiky,“ uvádza analytičkav súvislosti s konkurencieschopnosťou veľkých priemyselných firiem. Práve konkurencieschopnosť preto podľa tejto analýzy nemožno vnímať iba ako problém jednotlivých výrobných podnikov. Ceny energií, náklady práce, dostupnosť kvalifikovaných pracovníkov, infraštruktúra, povoľovacie procesy či stabilita regulácie ovplyvňujú nielen samotné firmy, ale cez ne aj zamestnanosť, verejné príjmy a hospodársky rast.