Damask 3. decembra (TASR/HSP/Foto:TASR)
Povstalci nútili kresťanov, aby skandovali “Alah je veľký”
Sýrski povstalci zaútočili na ženský gréckokatolícky kláštor sv. Tekly v kresťanskej horskej dedine Malúlá v strednej časti krajiny a zajali jeho predstavenú i niekoľko mníšok. Informovala o tom dnes sýrska vládna agentúra SANA.
V súvislosti s týmto incidentom vyzýva sýrska vláda medzinárodné spoločenstvo – najmä krajiny, ktoré sa podieľajú na financovaní protivládnych povstalcov -, aby vyvinuli tlak v záujme čo najrýchlejšieho prepustenia rehoľníčok na slobodu.
Podľa sýrskych médií a Sýrskeho pozorovateľského centra pre ľudské práva (SOHR) povstalci koncom minulého týždňa spustili ofenzívu, ktorej cieľom je dobyť dedinu Malúlá. Tej sa začiatkom septembra zmocnili oddiely islamistických povstalcov.
Po obsadení lokality začali povstalci miestnych ponižovať a zastrašovať. Vyplienili aj farský úrad, zničili sošky a nútili kresťanov, aby skandovali “Alah je veľký”. Po niekoľkých hodinách dedinu ostreľovalo vládne letectvo, ktoré odtiaľ povstalcov vyhnalo.
Dedina Malúlá bola roky symbolom pokojného spolunažívania kresťanov a moslimov
Kresťanské spoločenstvo v Sýrii, ktoré sa obáva nástupu islamistov v krajine, zostalo z veľkej časti v ústraní, keď sa v roku 2001, po desaťročiach vlády klanu Asadovcov, začali v krajine pokojné protesty.
V občianskej vojne, ktorá v Sýrii vypukla pred vyše dvoma rokmi, bojuje len niekoľko desiatok kresťanov. Režim v konflikte podporuje sekta alavitov, ku ktorej patrí aj prezident Bašár Asad, na strane opozície bojujú väčšinou sunniti.
Časť kresťanov vždy bola a je v opozícii voči režimu Asadovcov, ale mnohí sa napriek tomu obávajú, že za vlády islamistov dôjde k represiám voči kresťanskej menšine. Asadovský režim, ktorý je pri moci od 60. rokov, sa vždy opieral o zložité spojenectvo alavitov, vodcov kresťanských a sunnitských komunít i vplyvných solventných sunnitských obchodníkov z Damasku a Aleppa.
Dedina Malúlá bola roky symbolom pokojného spolunažívania kresťanov a moslimov a je jednou z posledných štyroch lokalít na svete, kde sa ešte stále hovorí po aramejsky, jazykom, ktorý používal aj biblický Ježiš.
Predpokladá sa tiež, že chrám v miestnom kláštore sv. Sergeja je najstaršou kresťanskou svätyňou v Sýrii. Archeológovia sa domnievajú, že bol postavený ešte pred prvým nicejským koncilom, ktorý sa konal v roku 325 n.l. V kláštornom komplexe boli aj vzácne arabské ikony zo 17. storočia. Ženský gréckokatolícky kláštor sv. Tekly navštevujú i moslimskí pútnici, keďže má povesť, že po modlitbách v ňom dochádza k zázračným uzdraveniam.
Ako pripomína agentúra Reuters, v Sýrii žije približne 850.000 kresťanov, čo je 4,5 percenta obyvateľstva, pričom asi 400.000 z nich sú katolíci hlásiaci sa k sýrskej, maronitskej, chaldejskej či arménskej cirkvi.
zf