Sýrske semená môžu zachrániť poľnohospodársku produkciu USA

Kansas 9. júla 2018 (HSP/Foto: TASR – Roman Hanc)

Existuje jedna starodávna sýrska tráva známa ako Aegilops tauschii, ktorá vie byť odolnejšia voči škodcom aj vyšším teplotám ako bežné obilniny, takže mohla byť zachrániť poľnohospodársku produkciu v mnohých častiach sveta, uvádza The Guardian

Počas výskumu v skleníku v americkom štáte Kansas sa hmyz dotkol vzoriek všetkých pozorovaných asi 20-tisíc sadeníc, ale jednej sa predsa len akosi vyhýbal. Toto sýrske sadivo Aegilops tauschii, ktorého zrná sa počas dlhej vojny v Sýrii uchovávali v skladových “trezoroch” v okolí Aleppa, by mohlo tiež pomôcť prispôsobiť sa klimatickým zmenám, napríklad aj poliam v Spojených štátoch.

V rokoch 2000 až 2015 vzrástli priemerné teploty v stredozápadnej časti USA cca o 1ºC nad dlhodobý priemer 20. storočia. Rastúce teploty už vedú k poklesu výnosov stredozápadných plodín a hrozí ďalšie znižovanie až o 4% ročne. K tomu sa pridávajú nové druhy škodcov a chorôb obľubujúcich horúce a suché podmienky a nepomáhajú už ani rôzne chemické postreky. Podľa Agentúry na ochranu životného prostredia sa obdobia medzi zrážkami predlžujú, čím podmienky v niektorých oblastiach stredozápadu, ktorý je “obilninou” pre krajinu, sa začínajú podobať podmienkam na Blízkom východe.

V Sýrii, v srdci úrodného polmesiaca, v starovekom rodisku domestikovaného poľnohospodárstva, sa nachádza jedno z najdôležitejších úložísk osiva v “trezoroch” asi 25 kilometrov západne od Aleppa v meste Tal Hadya, riadené Medzinárodným strediskom pre poľnohospodársky výskum v suchých oblastiach (ICARDA) pod záštitou OSN. Špecializuje sa na konzervovanie a výskum semien v horúcich a suchých oblastiach – v podmienkach, ktoré sa pomaly objavujú už aj v severnejšie položených oblastiach.

Profitujú z génov, ktoré prežili už tisíce rokov, a vedia odolať aj škodcom, ako napríklad hessijská muška, dlho známa farmárom Blízkeho východu, ktorá sa objavuje už aj na severe od južných oblastí USA v Kansase či v Oklahome, Texase, Colorade, Nebraske a niekde aj v Illinois a v Dakote.

Ming-Shun Chen, profesor molekulárnej entomológie na Kansaskej štátnej univezite (KSU), hovorí, že larvy tohto hmyzu zvykla zima zahubiť. Ale miernejšie zimy už nie, a tak larvy prežijú, zmenia sa na muchy, ktoré potom do rastlín vstrekujú látku na báze bielkovín, ktorá ich premení na druh výživnej huby a tú potom požerú.

Od novembra do apríla vysadil Chen v Kansase a v okolitých štátoch tisícky pšeničných tráv, ktoré po dvoch až troch týždňoch napadol hmyz, ale nepustil sa práve do sýrskej obilniny Aegilops. Táto pšenica má najkomplexnejší genóm z najdôležitejších plodín na svete. Má aj niekoľko genetických “divokých príbuzných” odrôd, čo ju robí ešte odolnejšou. Šancu nemá jačmenný žltý trpaslík, mozaikový vírus, pšeničná hrdza, ba ani obávaná hejská muška.

Oblasť okolo Aleppa bola do roku 2016 povstaleckou pevnosťou. Veliteľ povstaleckej jednotky v meste Tal Hadya však veľmi dobre poznal  inštitúciu ICARDA, sám bol totiž poľnohospodárom a pochopil dôležitosť tejto “osivovej banky”. Vedci a povstalci uzavreli dohodu, že povstalci budú chrániť inštitúciu ICARDA a nechajú ju v prevádzke. To trvalo až do jari 2016, kedy začala medzi sýrskou armádou a povstalcami bitka o Aleppo a okolité mestá, vrátane Tal Hadya. Vedci naložili semená do nákladného auta a preniesli ich cez libanonskú hranicu. Niektoré sýrske semená už teraz pomáhajú americkým poľnohospodárom na stredozápade, a úspešne.

Na univerzite v Severnej Dakote by sa dokonca tieto zrná mali začať pestovať a skúmať, keďže v USA rozmanitosť odolných osív alarmujúco poklesla. Celosvetovo OSN vyhlásila, že tri štvrtiny všetkých svetových odrôd plodín, ktoré sa pestovali na začiatku 20. storočia, do roku 2015 vyhynuli.