Sýria: Pre kresťanov niet inej možnosti, než je Asadov režim

Linec 24. mája 2017 (HSP/kath.net/KAP/Foto:TASR/AP-Syrian Presidency via Facebook)

Kresťania v Sýrii podporujú režim prezidenta Bašara Asada preto, lebo nemajú inú alternatívu. Zdôraznil to rakúsky expert na Blízky Východ zo Salzburgu, Prof. Dietmar Winkler

„Keď Asad padne, čo sa potom stane? Vplyv fundamentalistického islamu v krajine je už taký silný, že by kresťania mali veľmi temné vyhliadky,“ povedal v interview pre časopis „Information Christlicher Orient“. Takzvaní umiernení rebeli podľa Prof. Winklera v Sýrii de facto neexistujú.

„Vo vojne nie sú nijakí chudáčikovia. Vojnové zločiny páchajú všetky strany. A keď niekto prezentuje Asadov režim ako nevinný, tak to prirodzene tiež nesúhlasí. Ale miestni biskupi mi stále hovoria: Aká je alternatíva pre kresťanov? Kto ochráni kresťanov, ak nie Asadov režim? Aké perspektívy vôbec existujú?“

Prirodzene, že Assadov režim je diktatúra s „obávanou a brutálnou tajnou políciou“. „No pred vojnou bola Sýria relatívne stabilný štát s vládou sekulárneho režimu hnutia Baath. Kto sa držal politického rámca, mohol náboženstvo slobodne praktizovať.“ Vzťah medzi náboženstvami – sunitmi, alavitmi, kresťanmi, či drúzmi – bol relatívne dobrým životom popri sebe, ba často aj dobrým spolunažívaním.

K tomu sa pridáva pozorovanie: „Tam, kde je Asadov režim naďalej, či znova pri moci, ako napríklad v Aleppe, situácia je opäť stabilnejšia.“ Keď Asadove oddiely dostali pod kontrolu celé Aleppo, mohli kresťania znova relatívne bezpečne sláviť Veľkú noc. „To tak predtým nebolo. A to je aj pohľad kresťanov,“ povedal Prof. Winkler.

Nesmie sa však v nijakom prípade povedať, že kresťania kolaborujú s Asadovým režimom. Na to sú príliš malou menšinou. „Vlastne sú už po mnohé stáročia loptičkou v rukách panovníkov. Vždy musia akosi hľadať cestu dohody s vladármi. Preto je pochopiteľné, že kresťania sa podieľali na zakladaní sekulárneho hnutia Baath v Sýrii v 40. a 50. rokoch minulého storočia. Sekulárna politika, ktorá dovoľuje širokú náboženskú slobodu, je konečne v moslimskom prostredí najlepším variantom pre kresťanov, o čom je profesor presvedčený.

Nie je to, pravdaže, sloboda či demokracia západného modelu, no musíme byť obozretní v premietaní našich demokratických predstáv na Blízky Východ. „Európa prekonala 500 rokov osvietenstva a reformácie vrátane náboženských vojen. Výsledok európskeho vývoja nemožno zo dňa na deň nastoliť v inej krajine. Vytvorenie demokratického povedomia v obyvateľstve je dlhý a ťažký proces.

V Sýrii nie je občianska vojna

Na otázku, či je v Sýrii občianska vojna, profesor odpovedal záporne. Vojna bola vnesená do krajiny zvonka. „A sú to mnohé mocnosti zvonka, ktoré sledujú vlastné záujmy: Američania, ktorým ide o ropu, Rusi, ktorí nechcú stratiť základňu v stredozemnej oblasti, Irán, ktorý chce rozšíriť svoj vplyv k Stredozemnému moru, Saudská Arábia, ktorá chce zaviesť svoj druh sunitského islamu v Sýrii a etablovať sa tam ako regionálna mocnosť, alebo aj Turecko, ktoré operuje hlavne proti Kurdom.“

A zo všetkých strán sa dodávajú zbrane a vojna sa ďalej podnecuje. Prof. Winkler: „Rozdiel je, že u Rusov presne vieme, ako Asada podporujú, kým u iných aktérov, vojnových poradcov, špeciálnych jednotiek a skupín rebelov to tak zreteľne poznať nie je. Zreteľné však je, že dodávka zbraní funguje zo všetkých strán, inak by sa vojna dávno skončila. Celkom jasné je tiež, „že kresťanskí vodcovia sa stále a znova vyslovujú za ukončenie násilia a zásahov zvonka.“