Svetový humanitárny deň: EÚ pripomína svoje vedúce postavenie v tejto oblasti

Brusel 19. augusta 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Lefteris Pitarakis)

Európska komisia (EK) dnes pripomenula, že každý rok 19. augusta sa Európska únia pridáva k tým, ktorí vyjadrujú uznanie neoceniteľnému prínosu humanitárnych pracovníkov, riskujúcich svoje životy pri zachraňovaní životov druhých.

Svetový humanitárny deň bol vyhlásený na pamiatku obetí bombového útoku na ústredie OSN v Bagdade z roku 2003, pri ktorom zahynulo 22 humanitárnych pracovníkov.

EK pri tejto príležitosti opäť pripomenula vedúce postavenie EÚ v oblasti humanitárnej pomoci. Spolu s finančnými prostriedkami, ktoré poskytujú jednotlivé členské štáty, je EÚ najväčším poskytovateľom humanitárnej pomoci na svete.

Humanitárna pomoc z rozpočtu EÚ v roku 2015 pomohla celkovo viac než 134 miliónom ľudí postihnutých prírodnými katastrofami alebo konfliktami vo viac než 80 krajinách sveta.

Exekutíva EÚ prijala na rok 2016 zatiaľ najvyšší počiatočný rozpočet na humanitárnu pomoc, a to vo výške 1,1 miliardy eur. Rekordná suma bola navrhnutá na základe zvyšujúcich sa celosvetových humanitárnych potrieb, vyvolaných stúpajúcim počtom utečencov a vysídlených osôb v dôsledku ozbrojených konfliktov, narastajúceho vplyvu prírodných katastrof, zmeny klímy a hospodárskej krízy.

Minulý rok bol poznačený štyrmi závažnými núdzovými situáciami – v Sýrii, Iraku, Jemene a Južnom Sudáne -, ktoré mali podľa noriem OSN najvyššiu krízovú úroveň. V roku 2015 bola zároveň zaznamenaná najvyššia úroveň núteného vysídľovania obyvateľstva od čias druhej svetovej vojny.

V dôsledku toho je veľká časť humanitárnej pomoci EÚ určená utečencom a vysídleným osobám. Vlani EK poskytla viac ako jednu miliardu eur, približne 73 percent svojho ročného rozpočtu na humanitárne účely, v rámci projektov na pomoc utečencom a vnútorne vysídleným osobám.

Najväčšiu časť humanitárnej pomoci pre utečencov predstavuje potravinová pomoc a výživa (47 percent), nasledujú zdravotná starostlivosť (13 percent), zabezpečenie vody a základnej hygieny (desať percent), poskytovanie prístrešia a nepotravinového materiálu (deväť percent) a ochrana (8 percent).

Vzhľadom na bezprecedentné humanitárne krízy z roku 2015 zamerala EK svoju humanitárnu pomoc na tých, ktorí ju najviac potrebujú a sú najzraniteľnejší. Na prvom Svetovom humanitárnom summite v máji 2016 EÚ privítala spustenie “veľkej dohody”, ktorá chce počas piatich rokov presmerovať najmenej jednu miliardu dolárov do “prvej línie” humanitárnej činnosti – tam, kde je to najviac potrebné.

EK zároveň pripomenula, že práca humanitárnych pracovníkov je čoraz nebezpečnejšia a humanitárne organizácie čelia čoraz väčším problémom pri získavaní prístupu k ľuďom v núdzi. Za posledných 19 rokov sa takmer 4000 humanitárnych pracovníkov stalo obeťami závažných útokov a viac ako jedna tretina z nich prišla o život. Väčšinu obetí útokov predstavujú ľudia slúžiaci vo svojich vlastných krajinách.

V prípade, že humanitárne organizácie budú z dôvodu neistoty nútené v nebezpečných regiónoch prerušiť alebo zastaviť svoju činnosť, je možné, že milióny ľudí v núdzi zostanú bez pomoci, ktorá často znamená záchranu života.

Útoky proti humanitárnym pracovníkom sú porušením medzinárodného humanitárneho práva, ktorého cieľom je obmedziť vplyv ozbrojených konfliktov na civilné obyvateľstvo.
EÚ je odhodlaná presadzovať rešpektovanie a dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva (MHP) na celom svete. Európska komisia pre tento účel financuje odbornú prípravu v oblasti MHP pre civilný a vojenský personál zapojený do operácií krízového riadenia EÚ.