Svätá Leokádia, panna a mučenica: „Plesajte so mnou, že môžem trochu trpieť pre večnú blaženosť“

Bratislava 30. júna 2019 (HSP/Foto:Wikimedia)

Svätá Leokádia narodila sa zo vznešených a bohatých rodičov v meste Tolede v Španielsku, a to koncom tretieho storočia. Keď vyrástla v krásnu pannu, spravovali rozsiahlu rimskú ríšu cisári Dioklecián a spolucisár Maximian Herkulius, ktorí krvavo prenasledovali kresťanov a i sami požadovali od nešťastných svojich poddaných, aby im vzdávali úctu božskú

Vznešená panna bola horlivou kresťankou. Viera jej bola živá, účinlivá, zračila sa skvele v každodennom jej živote. Miestodržiteľom vo Španielsku bol horlivý pohan, menom Dacian; on slepe konal vôľu mocných cisárov.

V roku 303 vydali cisári prísny rozkaz všetkým miestodržiteľom a vladárom, aby v celej ríši zborené boli chrámy kresťanské a spálili sa sväté knihy; aby kresťania viac nikde sa nezhromažďovali; aby kresťania boli pozbavení každej dôstojnosti a úradov, keby sa nezriekli svojej viery, áno, aby boli vyhlásení za nečestných, aby pospolití kresťania utratili práva občianské a slobodu; a aby otroci nesmeli byť prepúšťaní na slobodu.

A týmto rozkazom bolo naložené vôbec i to, aby kresťania zase mohli byť žalovaní pred úradmi pre svoju vieru, nútení mukami k odpadnutiu od viery, aby majetok cirkevný bol zhabaný, a aby úrady neprijímali žiadné žaloby od kresťanov.

Keď v Nikomedii v paláci cisárskom povstal požiar, ktorý zapríčinil odpadlík od kresťanstva, cisár Galerius, aby poštval Diokleciána proti nenávideným, vydal hlavný cisár nový prísnejší rozkaz, aby boli uväznení biskupi, kňazi a diakoni donútení všetkými možnými mukami k obetovaniu modlám.

A keď v Malej Ázii vypuklo povstanie, vydal cisár tretí rozkaz proti nevinným kresťanom, aby boli mučení až do smrti všetkými možnými spôsobami. I mučení boli vyznavači Kristovi v celých zástupoch. Prenasledovanie kresťanov zúrilo i v Španielsku. Ukrutný miestodržiteľ Dacian dozvedel sa, že vznešená a cnostná panna Leokádia je horlivou kresťankou. I poslal vojakov do jej domu a dal ju uväzniť.

Keď vznešená panna predvedená bola pred súdnu stolicu, sľuboval jej úlisný pohan skvelé manželstvo. Svätá Leokádia vyznala, že sa venovala Ženíchovi nebeskému, Pánu Ježišovi, a že nikdy nenaruší panenstvo svoje. Dacian dal sa jej hroziť mukami, keď nezapre svoju vieru a nebude obetovať modlám.

Svätá panna neohrozene odpovedala:

„Pokladám sa za veľmi šťastlivú, že poznala som a že sa klaniam pravému Bohu a jednorodenému Synovi Jeho, ktorý zomrel na kríži pre naše spasenie. A nič neprinúti mňa, aby som sa stala nevernou službe Pána svojho a Spasiteľa a zvedená bola ku modlárstvu. Radostne pretrpím každú hanbu a potupu za vieru svoju, ktorú potupuješ v nevedomosti svojej, a rada pôjdem na smrť: lebo vtedy vloží mi na hlavu nebeský Ženích môj nevädnúcu korunu v kráľovstve Svojom, vo večnej radosti.“

Tieto slová rozzlobili takou mierou miestodržiteľa, že dal vyzliecť nevinnú pannu, priviazať ku stĺpu a ako otrokyňu nemilosrdne bičovať.

Svätá vyznavačka zvelebovala milosť Božiu počas krvavého korunovania. Na to dal ju ukrutný Dacian zaviesť do smradlavého žalára. S radosťou poberala sa utrýznená kresťanská panna so strážou do žalára. A keď odprevádzali ju známi kresťania a plakali nad jej utrpením, riekla s nebeským úsmevom:

„Bojovníci Kristovi, neplačte nad utrpením mojím, ale radujte sa so mnou pre milosť, ktorou som odôstojnená za vyznávanie božstva Ježišovho!“

Na druhý deň dal miestodržiteľ znovu predviesť pred svoj súd horlivú vyznavačku Kristovu, aby ju donútil ku zapreniu pravej viery. Márné boly všetky možné trýznenia, ktoré upotrebil krvavý tyran. A keď prítomní pokrevní žalostne plakali nad jej mukami, riekla svätá Leokádia:

„Čo to má byť? Nemáte príčiny k nariekaniu; radšej plesajte so mnou, že môžem trochu trpeť pre večnú blaženosť.“

Dacian odsúdil domučenú kresťanskú pannu na smrť a rozkázal katom, aby ju zavliekli do žalára a tam ju trýznili, kým nebude vyvedená na miesto popravné. Keď počula v žalári od uväznených kresťanov, že svätá Eulalia ukrutne zavraždená bola pohanmi v meste Meride, priala si vrúcne, aby i ona čím skôr zomrela a túžila po najukrutnejšej smrti. Milostivý Boh uspokojil sa s dobrou vôľou horlivej svojej vyznavačky.

Ked poznačila svoje čelo znamením svätého kríža, povolal čistú dušu jej k Sebe tichúnkou a ľahkou smrťou v žalári dňa 9. decembra r. 305. V meste Tolede vystavené boli tri chrámy k úcte svätej panny a mučenice Leokádie; v jednom z nich prechovávajú sa sväté jej ostatky. Svätá Leokádia vyobrazuje sa ako útla panna s rozpustenými vlasami a s vencom na hlave; v pravej ruke drží palmovú ratolesť, v ľavej putá.

Svätá panna a mučenica Leokádia dôverovala silne Spasiteľovi svojmu, Pánu Ježišovi, a nesklamala sa, nebola zahanbená: po krátkom utrpení dosiahla korunu večnej slávy v kráľovstve nebeského Ženícha. Sv. Augustín hovorí:

„Nádej moja je Kristus, Boh môj! Ty ľúbezný Milovníku ľudí! Ty si svetlo, cesta, život a okrasa i jedinká dôstojnosť Tvojich ctiteľov.“

Kresťane, nasleduj svätú Leokádiu vo viere a láske, v dôvere a v nádeji oproti Spasiteľovi svojmu, kedykoľvek prichodí ti znášať utrpenie pre spravodlivosť kresťanskú: a nebudeš zahanbený na veky!

Karol Jerguš