Môj profil 
Predplatné
Javorčíková pripomína, že podobne nazerajú na súdne prípady v susednom Rakúsku, kde sa systém za roky praxe osvedčil. Systémové zmeny v tejto oblasti chcelo priniesť Ministerstvo spravodlivosti SR po spolupráci s expertmi z európskej komisie pre efektívnu justíciu (CEPEJ). Na základe zozbieraných dát sa budú určovať časové lehoty na jednotlivé úkony. Systém tiež sudcu automaticky upozorní, ak bude v rozhodovaní meškať.
„Pre rovnomerné zaťaženie sudcov na Slovensku je kľúčová existencia systému kritérií, na základe ktorých bude možné stanoviť, aký je priemerný počet vecí, ktoré sudca pri dobrej organizácii práce a fungujúcom súdnom manažmente dokáže rozhodnúť v primeranom čase v konkrétnej agende. Pre vysokú objektivitu by sa mali osobitné kritériá tiež stanoviť aj pre špecifické druhy súdnych vecí v rovnakých agendách,“ uviedla Javorčíková. V praxi je podľa nej teda dôležité nastaviť časový harmonogram aj na náročné prípady. Na viacerých súdoch po celom Slovensku v súčasnosti testuje nový systém rezort spravodlivosti. Zatiaľ si súdy stanovujú časové limity samostatne, v budúcnosti je cieľom ich zjednotenie.
Javorčíková ako pozitívny príklad uvádza Rakúsko, kde obdobný systém už funguje. „Takýto systém dlhodobo funguje napríklad v Rakúsku, kde sa po dobu niekoľkých rokov sledovala práca sudcov z hľadiska časovej náročnosti na vykonávanie konkrétnych úkonov v jednej súdnej veci rovnakého druhu. Na základe toho sa stanovili časové kritériá, v rámci ktorých by mali sudcovia byť schopní rozhodnúť jednu vec v porovnateľných agendách. Sudcovia zo ZOJ v minulosti opakovane navrhovali, aby sme išli touto cestou. Dobre nastavené kritériá výkonnosti sudcov by boli kľúčové nielen pre optimálne obsadenie existujúcich súdov z hľadiska počtu pridelených sudcov, ale aj pre hodnotenie jednotlivých sudcov. Teda, či sú schopní pri primeranom zaťažení a dobrom administratívnom servise podať dostatočné výkony,“ dodala.
Systém by mohol pomôcť, aby súdy pracovali systematicky. „Dobre nastavený systém by ovplyvnil aj mieru prieťahov v súdnych konaniach. Pokiaľ by boli súdy optimálne obsadené sudcami podľa ich zaťaženosti súdnymi spormi, neboli by takzvané preťažené súdy na jednej strane, a na druhej strane súdy, ktoré majú prebytok sudcov. To isté platí, ak na jednom súde je na jeden druh agendy, napríklad obchodnej, dostatok sudcov a sú schopní vybavovať veci bez prieťahov, ale v druhej súdnej agende, napríklad občianskej, je chronicky trvajúci nedostatok sudcov, ktorí pracujú stále v preťaženom režime. Pri nastavení časových kritérií by sa aj jednotlivé kolégiá a grémiá sudcov mali optimálne obsadzovať sudcami,“ doplnila Javorčíková.
Časové rámce pre občianskoprávne, obchodnoprávne, trestné a rodinnoprávne agendy si nastavovali jednotlivé pilotné súdy individuálne. Cieľom projektu je zistiť primeraný čas na rozhodnutie veci v reálnych podmienkach na jednotlivých stupňoch súdov s prihliadnutím na náročnosť vecí. Po ukončení pilotného projektu, vyhodnotení a analýze výsledkov bude možné podľa ministerstva spravodlivosti ustáliť vhodný časový limit. Súčasné limity však ministerstvo ani po opakovaných otázkach nekonkretizovalo. Projekt funguje na Okresnom súde v Banskej Bystrici, Bratislave I, Košiciach I a Krajskom súde v Košiciach.
.jpeg)
.jpg)
.JPG)
