Kto si ešte dnes na Slovensku môže naozaj myslieť, že Kiska kúpil pozemok vo Veľkom Slavkove „v dobrej viere“, nič netušiac o mafiánskom pozadí celej veci? Veď si zhrňme kľúčové fakty:

– existencia pozemkovej mafie je na Slovensku, žiaľ, realitou. Svedčí o tom množstvo káuz, nešťastných ľudí, stovky súdnych sporov. Vie o nej každý, kto má doma televízor, a je vylúčené aby o nej nevedel niekto, kto sa pravidelne stretáva a rozpráva s obchodnými partnermi, tobôž ak sa jeho podnikanie čo len trochu týka aj realít

– firma Agras, s.r.o., prišla k pozemku Jána Franca jednoznačne podvodom

– je všeobecne známe ako podvody s nehnuteľnosťami prebiehajú: odcudzená nehnuteľnosť prejde niekoľkými prepismi, aby sa potom už ako „čistá“ predala konečnému záujemcovi

– Všetci účastníci reťaze prevodov sa navzájom poznali. Kiska mal obchodné styky s firmou Agras, s.r.o., a jej vedením, kupoval od nich aj ďalší pozemok. Takisto všetci účastníci reťaze prevodov poznali človeka, ktorý kúpil pozemok od firmy Agras, s.r.o., aby ho po šiestich dňoch bez zisku predal Kiskovi

– Kiska je skúsený podnikateľ, ktorého aktivity sa okrem iného týkajú aj biznisu s realitami. Iste veľmi dobre vie, ako funguje kataster, čo je list vlastníctva. Musí vedieť, že kúpa nehnuteľnosti bez listu vlastníctva je medzi slušnými ľuďmi nemysliteľná

– Kiska kupoval Francovu parcelu na základe poškrtanej zmluvy a bez toho, aby videl list vlastníctva

– úrady sa na podvode zúčastnili tiež, keď umožnili pochybné prevody uskutočniť bez splnenia zákonných podmienok

– keď sa právoplatný majiteľ pozemku Franc snažil s Kiskom dohodnúť, ten namiesto konštruktívneho prístupu prejavil iba nezáujem a cynizmus

Môže niekto za týchto okolností sudcovi zazlievať, že Kiskovi neuveril, že konal „v dobrej viere“? Naopak, vzhľadom na okolnosti je ľudsky pochopiteľné, že sudca Radačovský vidí situáciu tak, ako ju vidí, a urobil vyhlásenie, ktoré urobil. Áno, bolo to neprofesionálne a sudca si to mohol dovoliť vysloviť iba preto, že o pár dní ide do dôchodku. Nemení to však nič na podstate celej kauzy, ktorá je jednoznačne podvodná až mafiánska. Je azda za daných okolností nelogické či prehnané vysloviť podozrenie, že časť z uvedenej špiny má za nechtami aj pán prezident?

Bývalý nemecký prezident Christian Wulff odstúpil pre podozrenia z korupcie. Neskôr ho súd oslobodil, keď sa ukázalo, že obvinenia boli nepravdivé.

Vasile Blaga, spolupredseda najväčšej opozičnej strany v Rumunsku, odstúpil z funkcie potom, ako protikorupčná prokuratúra začala voči nemu vyšetrovanie pre podozrenie z korupcie. Odstúpil, hoci sa chystá svoju nevinu dokázať pred súdom.

Grécky minister pre verejný poriadok a ochranu občanov Nikos Toskas odstúpil z funkcie po tom, čo pri lesných požiaroch v okolí metropoly Atény zahynulo najmenej 92 ľudí. On samozrejme za to nemohol, ale bola to tragédia v jeho rezorte, preto odstúpil.

Vysoko postavený nemecký politik Christian von Boetticher odstúpil z funkcie pre pomer s tínedžerkou. Hoci bol jeho vzťah po právnej stránke v poriadku, vyvolal u mnohých ľudí morálne výhrady, preto odstúpil.

Eurokomisár pre zdravie a ochranu spotrebiteľov John Dalli odišiel z funkcie pre podozrenie z možného korupčného správania. Nič mu napokon nedokázali, odišiel dobrovoľne, aby chránil povesť Európskej komisie.

A tak ďalej. Podobných prípadov, že politik odstúpil pre pošpinenie svojho mena púhym podozrením, aby chránil povesť svojho úradu, strany či krajiny, je veľa. V súvislosti s kauzou Veľký Slavkov sa priam natíska otázka: nebolo by vhodné, aby prezident, ktorý sám označuje tento štát za mafiánsky, očistil dobré meno svojej funkcie, svojej politickej pospolitosti a svojej krajiny a odstúpil?

Ibaže on neodstúpi. Že prečo? Dôvod je zrejmý.

V západných, tzv. demokratických krajinách totiž skutočným dôvodom, pre ktorý politici odstupujú, je hrozba, že sa pre ich „maslo na hlave“ proti nim otočí verejná mienka – rozumej, masmediálna mašinéria. Lenže na Slovensku? Aby sa jednofarebné masmédiá otočili proti Kiskovi, to by mu to maslo z hlavy muselo nielen kvapkať ako teraz, ale muselo by sa z Prezidentského paláca valiť po bratislavských uliciach prúdom až do Dunaja. Potom, možno…

Ivan Lehotský