Tour odštartuje už 26. raz mimo Francúzka a premiérovo v histórii v Taliansku. Organizátori si tak pripomenuli prvé talianske víťazstvo, ktoré dosiahol pred sto rokmi Ottavio Bottecchia. Úvodná etapa povedie z metropoly Toskánska do Rimini, rodiska slávneho režiséra Federica Felliniho. V Taliansku sa odohrajú aj ďalšie dve etapy s cieľmi v historickej Bologni a priemyselnom Turíne. Aj štvrtý deň odštartuje v Taliansku, no cyklisti sa presunú do Francúzka cez slávny Col du Galibier vo výške 2627 metrov. Len jedna z úvodných štyroch etáp má rovinatý charakter a tak už začiatok pretekov môže výrazne prehovoriť do boja o celkový triumf. V siedmy deň čaká pelotón kopcovitá časovka na 25,3 km a v úvodný týždeň si vyskúša aj jazdu na kockách v okolí Troyes. V druhom a treťom týždni sú na programe po tri náročné horské skúšky, no o víťazovi sa môže rozhodnúť až v úplne poslednej etape. Tá totiž nebude ako zvyčajne ceremoniálna a určená len pre šprintérov.

Posunutý termín

Organizátori totiž posunuli štart o týždeň skôr pre parížsku olympiádu a zmenili aj cieľ pretekov. Ten býva už dlhé roky tradične na Elyzejských poliach, no tentoraz sa presunul na francúzsku riviéru. Záverečná etapa bude individuálna časovka na 33,7 km so štartom v Monaku a cieľom v Nice a dvoma stúpaniami. Prvé La Turbie meria 8,2 km so sklonom 5,7% a druhé Col d´Eze 1,6 km so sklonom 8,8%, práve tu sa môže rozhodnúť o celkovom víťazovi.

Najväčší favoriti na žltý dres sú rovnakí ako vlani. Pogačar vyhral Tour v rokoch 2020 a 2021, Vingegaard ho nasledoval v rokoch 2022 a 2023. Dvadsaťšesťročný Dán však potvrdil svoju účasť len deväť dní pred štartom a je otázne, akú formu si prinesie. Ešte začiatkom apríla mal totiž ťažký pád na pretekoch Okolo Baskicka, kde si zlomil kľúčnu kosť, niekoľko rebier a poškodil si pľúca.

Začiatkom mája oznámil, že začal s ľahkým tréningom a neskôr odcestoval na vysokohorskú prípravu do francúzskeho strediska Tignes. Jeho tím Visma-Lease a Bike minulý štvrtok potvrdil, že sa dostatočne zotavil a môže na francúzskych cestách štartovať.

„Som nadšený, že budem môcť štartovať na Tour. Uplynulých pár mesiacov nebolo ľahkých, ale ďakujem svojej rodine a tímu Visma-Lease a Bike za ich neochvejnú podporu. Pracovali sme spolu, aby sa to podarilo a dostali sme sa až do tohto momentu. Cítim sa dobre a som veľmi motivovaný,“ povedal.

Vingegaard v problémoch

Vingegaard však utrpel ranu aj krátko pred začiatkom, keďže pre Covid-19 nemôže štartovať jeho „dvorný“ domestik v kopcoch Sepp Kuss. Naopak, v tíme Visma figuruje aj Wout van Aert. Belgičan sa dal dokopy po páde na marcovej klasike Dwars door Vlaanderen.
V opačnej pozícii je Pogačar, ktorý má doteraz takmer perfektnú sezónu. V jej úvode vyhral Strade Bianche, na Miláno – San Remo skončil tretí a následne suverénne vyhral Okolo Katalánska. Po mesačnej pretekárskej pauze ovládol po 35 km dlhom sóle monument Liege – Bastogne – Liege a pri svojej prvej účasti triumfoval absolútne dominantným spôsobom na Gire, kde vyhral o desať minút pred konkurenciou. Dokopy nazbieral v sezóne už štrnásť triumfov.

„Mám pocit, že som sa od Gira posunul dopredu a moja forma je lepšia, ako som očakával. Trochu som si otestoval nohy, a úprimne, nikdy som sa na bicykli necítil takto dobre,“ povedal pre stránku jeho tímu SAE Team Emirates.

Debut Evenepoela

Za dvojicou hlavných favoritov na „maillot jaune“ nasleduje viacero ďalších ašpirantov na celkové poradie. Prvýkrát sa na Tour predstaví Remco Evenepoel (Soudal Quick-Step).

Dvadsaťštyriročného Belgičana taktiež zbrzdil pád a zlomeniny na Okolo Baskicka, no po rekonvalescencii už odjazdil Dauphine, kde skončil siedmy. Veľmi silný tím zostavila Bora-Hansgrohe, ktorá zaútočí na celkové poradie s trojicou Jai Hindley, Alexander Vlasov a Primož Roglič i novým sponzorom Red Bullom.

„Remco i Primož ukázali na Dauphine dobrú formu a myslím si, že budú silní,“ uviedol Pogačar.

.

Ineos vyslal na Tour Thomasa Pidcocka, Carlosa Rodrigueza i Egana Bernala a pomáhať im bude aj veterán a víťaz z roku 2018 Geraint Thomas. Lídrom Movistaru je Enric Mas, EF Education – EasyPost povedie Richard Carapaz a domáci priaznivci budú držať palce Davidovi Gauduovi z FDJ či Romainovi Bardetovi z DSM, z Talianov by mohol prekvapiť Giulio Ciccone (Trek-Segafredo).

Dočkáme sa tesných súbojov v cieli?

Drámu sľubujú aj súboje na cieľovej páske. Vo viacerých zvlnených etapách budú bojovať klasikári, ktorí by mali mať najväčšiu šancu aj na zelený dres. Medzi nimi van Aert, Mathieu van der Poel (Alpecin-Deceuninck), Mads Pedersen (Lidl-Trek) či Magnus Cort (Uno-X). Na rovinaté etapy si brúsi zuby nabité pole, v ktorom vyčnieva Jasper Philipsen (Alpecin). Belgičan v službách Alpecinu vyhral vlani štyri etapy i zelený dres. Konkurenciu mu budú robiť Fabio Jakobsen (DSM), Dylan Groenewegen (Jayco-Alula), Sam Bennett (AG2R) či mladík Arnaud de Lie (Lotto Dstny). O etapové vavríny chce opäť zabojovať aj velikán Tour z uplynulých rokov, ktorého už asi čaká derniéra. Mark Cavendish (Astana-Qazaqstan) túži prekonať rekord v počte etapových triumfov (34), o ktorý sa delí s legendárnym Eddym Merckxom. Tento rok dosiahol dve víťazstvá na Okolo Kolumbie a Okolo Maďarska.

Náročné kopce i časovka namiesto špurtu na Elyzejských poliach

Stojedenásty ročník najslávnejších cyklistických pretekov Tour de France odštartuje v sobotu prvýkrát v histórii v Taliansku. „Grand Départ“ sa odohrá v metropole Toskánska a aj nasledujúce tri etapy povedú cestami na Apeninskom polostrove.

Organizátori si tak pripomenuli prvé talianske víťazstvo, ktoré dosiahol pred sto rokmi Ottavio Bottecchia. Úvodná etapa povedie z Florencie do Rimini, rodiska slávneho režiséra Federica Felliniho. V Taliansku sa odohrajú aj ďalšie dve s cieľmi v historickej Bologni a priemyselnom Turíne. Aj štvrtý deň odštartuje v Turíne, no cyklisti sa presunú cez slávny Col du Galibier vo výške 2627 metrov do Francúzka. Len jedna z úvodných štyroch etáp má rovinatý charakter, a tak už začiatok pretekov môže výrazne prehovoriť do boja o celkový triumf. Ďalšie dva dni budú patriť šprintérom, no v siedmy čaká na pelotón kopcovitá časovka na 25,3 km. Cyklisti si v závere úvodného týždňa vyskúšajú aj jazdu na dlažobných kockách v okolí Troyes.

Druhý týždeň odštartuje rovinatou etapou v Orleans, no už nasledujúci deň čaká na pelotón náročná klasikárska etapa so šiestimi menšími stúpaniami a v jeho závere dve náročné horské skúšky po sebe. Cyklisti musia v 14. etape prekonať legendárny Col du Tourmalet a prísť do cieľa v stredisku Pla d’Adet a hneď na druhý deň zdolať štyri stúpania prvej kategórie a na záver najvyššej na Plateau de Beille.

Záverečný týždeň bude taktiež nesmierne náročný a ponúkne iba jednu rovinatú etapu, ktorá bude hneď v jeho úvode. Nasledujú dve kopcovité a dve horské. V 19. musia cyklisti zdolať aj Cime de la Bonette – najvyšší bod Tour vo výške 2798 metrov nad morom. Najväčšia zmena príde na záver. Organizátori totiž posunuli štart o týždeň skôr pre parížsku olympiádu a museli zmeniť aj cieľ pretekov. Ten býva už dlhé roky tradične na Elyzejských poliach, no tentoraz sa presunul na francúzsku riviéru. Záverečná etapa bude individuálna časovka na 33,7 km so štartom v Monaku a cieľom v Nice a dvoma stúpaniami. Prvé La Turbie meria 8,2 km so sklonom 5,7% a druhé Col d´Eze 1,6 km so sklonom 8,8%, práve tu sa môže rozhodnúť o celkovom víťazovi.

Tour de France 2024 – trasa:

1. etapa – 29. júna: Florencia – Rimini (206 km, kopcovitá)
2. etapa – 30. júna: Cesenatico – Bologna (199,2 km, zvlnená)
3. etapa – 1. júla: Piacenza – Turín (230,8 km, rovinatá)
4. etapa – 2. júla: Pinerolo – Valloire (139,6 km, horská)
5. etapa – 3. júla: Saint Jean de Maurienne – Saint Vulbas (177,4 km, rovinatá)
6. etapa – 4. júla: Macon – Dijon (163,5 km, rovinatá)
7. etapa – 5. júla: Nuits-Saint-Georges – Gevrey-Chambertin (25,3 km, individuálna časovka)
8. etapa – 6. júla: Semur-en-Auxois – Colombey-les-Deux-Eglises (183,4 km, rovinatá)
9. etapa – 7. júla: Troyes – Troyes (199 km, zvlenená po dlažobných kockách)
prvý voľný deň – 8. júla
10. etapa – 9. júla: Orleans – Saint-Amand-Montrond (187,3 km, rovinatá)
11. etapa – 10. júla: Evaux-les-Bains – Le Lioran (211 km, horská)
12. etapa – 11. júla: Aurillac – Villeneuve-sur-Lot (203,6 km, zvlnená)
13. etapa – 12. júla: Agen – Pau – (165,3 km, rovinatá)
14. etapa – 13. júla: Pau – Saint-Lary-Soulan (151,9 km, horská)
15. etapa – 14. júla: Loudenvielle – Plateau de Beille (197,7 km, horská)
druhý voľný deň – 15. júla
16. etapa – 16. júla: Gruissan – Nimes (188,6 km, rovinatá)
17. etapa – 17. júla: Saint-Paul-Trois-Chateaux – Superdevoluy (177,8 km, horská)
18. etapa – 18. júla: Gap – Barcelonnette (179,5 km, kopcovitá)
19. etapa – 19. júla: Embrun – Isola 2000 (144,6 km, horská)
20. etapa – 20. júla: Nice – Col de la Couillole (132,8 km, horská)
21. etapa – 21. júla: Monako – Nice (33,7 km, individuálna časovka)

Viacnásobní celkoví víťazi:

5 triumfov:
Jacques Anqeutil (Fr.) 1957, 1961, 1962, 1963, 1964
Eddy Merckx (Belg.) 1969, 1970, 1971, 1972, 1974
Bernard Hinault (Fr.) 1978, 1979, 1981, 1982, 1985
Miguel Indurain (Šp.) 1991, 1992, 1993, 1994, 1995

4:
Christopher Froome (V.Brit.) 2013, 2015, 2016, 2017

3:
Philippe Thijs (Belg.) 1913, 1914, 1920
Louison Bobet (Fr.) 1953, 1954, 1955
Greg LeMond (USA) 1986, 1989, 1990

2:
Gino Bartali (Tal.) 1938, 1948
Fausto Coppi (Tal.) 1949, 1952
Laurent Fignon (Fr.) 1983, 1984
Alberto Contador (Šp.) 2007, 2009
Tadej Poagačar (Slovin.) 2020, 2021
Jonas Vingegaard (Dán.) 2022, 2023

Pretekári s najväčším počtom víťazstiev v bodovacej súťaži:

7 – Peter SAGAN (SR) – 2012-2016, 2018-2019
6 – Erik Zabel (Nem.) – 1996-2001
4 – Sean Kelly (Ír.) – 1982, 1983, 1985, 1989
3 – Jan Janssen (Hol.) – 1964, 1965, 1967
– Eddy Merckx (Belg.) – 1969, 1971, 1972
– Fredy Maertens (Belg.) – 1976, 1978, 1981
– Džamolidin Abdužaparov (Uzb.) – 1991, 1993, 1994
– Robbie McEwen (Aus.) – 2002, 2004, 2006

Prehľad celkových víťazov cyklistických pretekov Tour de France:

2023 Jonas Vingegaard (Dán.)
2022 Vingegaard
2021 Tadej Pogačar (Slovin.)
2020 Pogačar
2019 Egan Bernal (Kol.)
2018 Geraint Thomas (V.Brit.)
2017 Chris Froome (V.Brit.)
2016 Froome
2015 Froome
2014 Vincenzo Nibali (Tal.)
2013 Froome
2012 Bradley Wiggins (V.Brit.)
2011 Cadel Evans (Aus.)
2010 Andy Schleck (Lux.) ***
2009 Alberto Contador (Šp.)
2008 Carlos Sastre (Šp.)
2007 Contador
2006 Oscar Pereiro (Šp.) **
2005 *
2004 *
2003 *
2002 *
2001 *
2000 *
1999 *
1998 Marco Pantani (Tal.)
1997 Jan Ullrich (Nem.)
1996 Bjarne Riis (Dán.)
1995 Miguel Indurain (Šp.)
1994 Indurain
1993 Indurain
1992 Indurain
1991 Indurain
1990 Greg LeMond (USA)
1989 LeMond
1988 Pedro Delgado (Šp.)
1987 Stephen Roche (Ír.)
1986 LeMond
1985 Bernard Hinault (Fr.)
1984 Laurent Fignon (Fr.)
1983 Fignon
1982 Hinault
1981 Hinault
1980 Joop Zoetemelk (Hol.)
1979 Hinault
1978 Hinault
1977 Bernard Thevenet (Fr.)
1976 Lucien Van Impe (Belg.)
1975 Thevenet
1974 Eddy Merckx (Belg.)
1973 Luis Ocana (Šp.)
1972 Merckx
1971 Merckx
1970 Merckx
1969 Merckx
1968 Jan Janssen (Hol.)
1967 Roger Pingeon (Fr.)
1966 Lucien Aimar (Fr.)
1965 Felice Gimondi (Tal.)
1964 Jacques Anquetil (Fr.)
1963 Anquetil
1962 Anquetil
1961 Anquetil
1960 Gastone Nencini (Tal.)
1959 Federico Bahamontes (Šp.)
1958 Charly Gaul (Lux.)
1957 Anquetil
1956 Roger Walkowiak (Fr.)
1955 Louison Bobet (Fr.)
1954 Bobet
1953 Bobet
1952 Fausto Coppi (Tal.)
1951 Hugo Koblet (Švaj.)
1950 Ferdi Kubler (Švaj.)
1949 Coppi
1948 Gino Bartali (Tal.)
1947 Jean Robic (Fr.)
1939 Sylvere Maes (Belg.)
1938 Bartali
1937 Roger Lapebie (Fr.)
1936 Sylvere Maes (Belg.)
1935 Romain Maes (Belg.)
1934 Antonin Magne (Fr.)
1933 Georges Speicher (Fr.)
1932 Andre Leducq (Fr.)
1931 Magne
1930 Leducq
1929 Maurice De Waele (Belg.)
1928 Nicolas Frantz (Lux.)
1927 Frantz
1926 Lucien Buysse (Belg.)
1925 Ottavio Bottecchia (Tal.)
1924 Bottecchia
1923 Henri Pelissier (Fr.)
1922 Firmin Lambot (Belg.)
1921 Leon Scieur (Belg.)
1920 Philippe Thys (Belg.)
1919 Lambot
1914 Thys
1913 Thys
1912 Odile Defraye (Belg.)
1911 Gustave Garrigou (Fr.)
1910 Octave Lapize (Fr.)
1909 Francois Faber (Lux.)
1908 Lucien Petit-Breton (Fr.)
1907 Petit-Breton
1906 Rene Pottier (Fr.)
1905 Louis Trousselier (Fr.)
1904 Henri Cornet (Fr.)
1903 Maurice Garin (Fr.)
*** Španiel Alberto Contador prišiel o víťazstvo pre pozitívny dopingový nález zakázaného anabolika v roku 2010.
** Američan Floyd Landis prišiel o víťazstvo po pozitívnom teste v roku 2006, keď mal zvýšenú hladinu testosterónu.
* Američan Lance Armstrong prišiel pre doping o všetkých sedem titulov z rokov 1999 až 2005, pričom ich nedostal nikto iný.