V článku sa dočítate:
- Najdrahším slovenským univerzitným mestom zostáva Bratislava.
- Významná časť dopytu študentov smeruje k dvojizbovým, trojizbovým alebo štvorizbovým bytom.
- Popri tradičných internátoch a bytoch sa objavujú nové formy bývania.
Podľa údajov realitnej siete sa medziročne najvýraznejšie zvýšilo nájomné v Bratislave, Žiline a Prešove. Pre študentov tak zostávajú najdostupnejšou alternatívou vysokoškolské internáty alebo spolubývanie. „Študentské bývanie je na Slovensku výrazne sezónnym segmentom nájomného trhu. Dopyt sa koncentruje do niekoľkých mesiacov pred začiatkom akademického roka a študenti často hľadajú bývanie pod časovým tlakom,” vysvetľuje generálny riaditeľ Re/Max Česko a Slovensko Jan Hrubý.
Najdrahším slovenským univerzitným mestom zostáva Bratislava. Priemerné ponukové nájomné tu podľa Deloitte Rent Index za druhý kvartál 2026 dosahuje približne 931 eur mesačne. Nasledujú Košice s približne 733 eurami, Nitra s 649 eurami, Prešov s 626 eurami, Žilina s 651 eurami, Trnava s 621 eurami, Banská Bystrica s 592 eurami a Trenčín s 554 eurami. Pre študentov je pritom dôležitá možnosť rozdeliť náklady medzi viacerých spolubývajúcich.
Alternatívou ku klasickému nájmu sú študentské internáty. Pre väčšinu študentov zostávajú cenovo najdostupnejšou možnosťou, najmä ak zdieľajú izbu s ďalšími študentmi. „Cena ubytovania sa podľa mesta, konkrétneho internátu, počtu lôžok a štandardu izby pohybuje spravidla od niekoľkých desiatok do viac ako dvesto eur mesačne. Najvyššie ceny sú v Bratislave, zatiaľ čo v regionálnych univerzitných mestách možno internátne bývanie získať výrazne lacnejšie,” približuje realitná spoločnosť.
„Internáty zostávajú pre študentov najlacnejšou možnosťou, ich kapacita je však obmedzená. Preto sa časť študentov presúva na bežný nájomný trh a hľadá predovšetkým väčšie byty, v ktorých môžu náklady rozdeliť medzi viacerých ľudí. Práve tento segment vytvára v letných mesiacoch výrazný tlak na ponuku,“ konštatuje majiteľ realitnej kancelárie Remax Absolute Alexander Krajňak.
Významná časť dopytu študentov smeruje k dvojizbovým, trojizbovým alebo štvorizbovým bytom, ktorých nájom možno rozdeliť medzi viacerých ľudí. „Pri študentskom bývaní je často dôležitejší počet samostatných izieb než samotná formálna dispozícia bytu,” približuje spoločnosť. Napríklad byt s tromi nepriechodnými izbami môže byť pre skupinu študentov atraktívnejší než modernejší byt s otvorenou kuchyňou a menším počtom izieb.
Dôležitá je aj vybavenosť. „Študenti preferujú byty s kuchynskou linkou, chladničkou, práčkou, základným nábytkom a kvalitným internetovým pripojením. Nemusia pritom bývať priamo v centre mesta. Zásadná je predovšetkým dobrá dostupnosť univerzity a mestskej hromadnej dopravy,” dodáva realitná spoločnosť. V Bratislave sú atraktívne najmä lokality s dobrou dostupnosťou univerzít a verejnej dopravy. V Košiciach je dôležitá predovšetkým dostupnosť jednotlivých fakúlt a centra mesta.
„Pri študentskom bývaní je výrazná sezónnosť. Kto začne hľadať včas, môže si vyberať z viacerých lokalít, dispozícií aj cenových úrovní. Naopak, v septembri sa už často hľadá predovšetkým z toho, čo na trhu zostalo. Študent potom musí robiť kompromis – napríklad v lokalite, veľkosti bytu alebo cene,“ upozorňuje Jan Hrubý. Menšia vlna dopytu prichádza aj v januári a februári pred začiatkom letného semestra. Jej intenzita je však v porovnaní s hlavnou sezónou výrazne nižšia.
Študenti a ich rodičia by pri hľadaní bývania nemali sledovať iba samotné nájomné. K nemu sa zvyčajne pridávajú zálohy na služby a energie, internet a vratná kaucia. Pri využití služieb realitnej kancelárie môže vzniknúť aj náklad na sprostredkovanie. Dôležitá je preto celková mesačná cena bývania a tiež výška vstupných nákladov.
„Nájomná zmluva navyše zvyčajne pokračuje aj počas letných prázdnin. Študent, ktorý sa na niekoľko mesiacov vracia domov, tak spravidla musí počítať s tým, že nájom platí aj v čase, keď byt fyzicky nevyužíva. Možnosťou môže byť napríklad podnájom izby, vždy však podľa konkrétnej nájomnej zmluvy a pravidiel stanovených prenajímateľom,” upozorňuje spoločnosť.
Okrem internátov a klasických nájomných bytov sa postupne rozvíjajú aj súkromné študentské rezidencie, coliving a mikrobyty. Najväčší potenciál majú zatiaľ Bratislava a Košice, kde sa koncentruje veľké množstvo študentov a mladých profesionálov. „Výhodou týchto projektov je jednoduchosť – vybavená izba alebo štúdio, internet, služby, spoločné priestory a často aj recepcia či ďalšie doplnkové služby,” uvádza spoločnosť. Cena tu však býva vyššia ako pri klasickom spolubývaní.
„Študentské bývanie sa postupne profesionalizuje. Popri tradičných internátoch a bytoch sa objavujú nové formy bývania, ktoré kombinujú súkromie vlastnej izby so službami a komunitným zázemím. Z pohľadu realitného trhu ide o segment s dlhodobým potenciálom, najmä v mestách s vysokou koncentráciou študentov a obmedzenou ponukou cenovo dostupného bývania,“ uzatvára Alexander Krajňak.
V Bratislave bude od 1. septembra fungovať nonstop lekáreň
Bratislavský samosprávny kraj zriadi od 1. septembra v spolupráci s Farmaceutickou fakultou Univerzity Komenského (FaF UK) v Bratislave nonstop lekáreň.…
Štátny podnik Vodohospodárska výstavba ukončil súťaž na dodávateľa nových turbín do Gabčíkova za 465 mil. eur
Štátny podnik Vodohospodárska výstavba ukončil verejné obstarávanie na dodávateľa nových turbín do vodnej elektrárne v Gabčíkove. Víťazom súťaže sa stala…
Priznanie bývalého poradcu Fauciho vyvoláva otázky. Kotlár hovorí o zásadnom probléme dôvery
Prípad bývalého vysokopostaveného predstaviteľa amerického Národného inštitútu pre alergie a infekčné choroby Davida Morensa dostáva nový a mimoriadne závažný rozmer.…
Dmitriev sa vyjadril k odhaleniu zločineckej skupiny v Kyjeve
Kirill Dmitriev, osobitný predstaviteľ prezidenta Ruskej federácie pre investície a hospodársku spoluprácu so zahraničím a riaditeľ RDIF, uviedol, že západné…
Predsedníčka Európskej centrálnej banky vyhlásila, že Európa si nemôže dovoliť zmeškať revolúciu umelej inteligencie
Predsedníčka Európskej centrálnej banky Christine Lagardeová v stredu vyhlásila, že Európa si nemôže dovoliť zmeškať revolúciu umelej inteligencie (AI), keďže…



















