Citlivé údaje v obchodnom registri mali byť anonymizované, úrad na ochranu osobných údajov začal konanie

„Úrad bude zisťovať, ako k zverejneniu rodných čísel a ďalších citlivých údajov došlo a či ministerstvo pri prevádzke registra dodržalo povinnosti podľa GDPR a zákona o ochrane osobných údajov,“ informoval úrad vo svojom vyhlásení. Situáciu preveril ešte v utorok (18. 8.) vo večerných hodinách, na základe toho z vlastného podnetu začal konanie.

Citlivé údaje ako rodné číslo podľa UOOU vylučuje priamo zákon o obchodnom registri účinný od 17. augusta. „Verejnosť obchodného registra má svoje miesto, obchodný styk potrebuje overiteľné údaje o firmách a ich zástupcoch. Rozsah zverejňovaných údajov však musí zodpovedať tomu, čo je na tento účel nevyhnutné, a minimálne rodné číslo medzi ne nepatrí,“ skonštatoval úrad.

Jednoduchší prístup k citlivým údajom zástupcov firiem v stredu kritizovali viaceré opozičné strany. Minister spravodlivosti SR Boris Susko (Smer-SD) sa pred stredajším rokovaním vlády vyjadril, že zákon je v poriadku a meniť sa nebude. Skonštatoval tiež, že podnikatelia musia strpieť určitý zásah do svojich práv aj vo vzťahu k osobným údajom. Je to podľa neho z dôvodu ochrany práv tretích osôb.

Opozícia kritizuje uľahčenie prístupu k citlivým údajom cez obchodný register

Prístup k osobným údajom zástupcov firiem je po zmenách vo fungovaní obchodného registra jednoduchší, ľudia sa elektronicky vedia dostať aj k ich rodným číslam, adresám či podpisovým vzorom. V stredu to kritizovali viaceré opozičné strany. Minister spravodlivosti SR Boris Susko (Smer-SD) sa pred stredajším rokovaním vlády vyjadril, že zákon je v poriadku a meniť sa nebude.

KDH vyzvalo Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR, aby iniciovalo odbornú diskusiu s cieľom nájsť riešenie, ako ochrániť citlivé údaje ľudí v štátnych registroch. „Uvedomujeme si, že transparentnosť podnikateľského prostredia je dôležitá, no nesmie ohrozovať bezpečnosť slušných ľudí,“ uviedol predseda hnutia Milan Majerský.

Podľa SaS je správne zverejňovať zbierky listín, štát mal však technicky zabezpečiť citlivé údaje. Strana rovnako volá po diskusii o tejto téme. „Štát aj MS mohli urobiť viac, aby zabezpečili, že tieto údaje zostanú verejné, ale prístup k nim bude nejakým spôsobom kontrolovaný, nejakou ďalšou verifikáciou,“ myslí si poslankyňa Národnej rady (NR) SR Vladimíra Marcinková (SaS). Je presvedčená, že technické riešenie stačilo odkopírovať od iných krajín, napríklad Estónska.

Podľa predsedu poslaneckého klubu Slovensko – Za ľudí Michala Šipoša je paradoxné, že štát s cieľom ochrany osobných údajov sťažil prístup k údajom na katastrálnom portáli, vo veľkom sa rieši ochrana osobných údajov cez GDPR a na druhej strane sa hocikto môže dostať k rodnému číslu či podpisovému vzoru podnikateľov. „Samozrejme, že máme na Slovensku aj ľudí, ktorí robia podvody, a veľmi ľahko sa dajú zneužiť tieto údaje,“ upozornil.

Podpredseda KDH Viliam Karas uviedol, že prístup k údajom bol možný aj doteraz, vyžadovalo si to však zložitejší proces. „Doteraz si získanie týchto dát vyžadovalo fyzické nahliadnutie alebo overený prístup cez portál slovensko.sk. Vláda tento prístup rapídne uľahčila a umožnila jednoduché online vyhľadávanie komukoľvek. Tým sa zásadne rozšíril okruh ľudí, ktorí sa k týmto citlivým údajom dostanú, a priamo úmerne sa tak zvyšuje riziko podvodov a krádeže identity, čo je pre nás neprijateľné,“ skonštatoval Karas.

Ku kritike sa pridalo aj opozičné Progresívne Slovensko (PS). „Ja by som rád vyzval ministra Suska, aby verejnosti poriadne vysvetlil, o čo tu ide, prečo sú tie údaje zverejňované, aký je na to dôvod, prečo je to dobré, a nielen pol vetou to oglosovať pred rokovaním vlády a všetkým ľuďom povedať, že čo to vlastne riešite, že vaše rodné číslo je niekde verejne dostupné,“ doplnil poslanec Národnej rady SR Ján Hargaš (PS).

„Pán minister, prosím, robte si svoju robotu a ľuďom to vysvetlite, prípadne aj s pani riaditeľkou Úradu na ochranu osobných údajov, keďže ste v procese prípravy tejto legislatívy očividne dospeli ku zhode. A ak to pán minister a pani riaditeľka adekvátne nevysvetlia, tak z tohto miesta odkazujeme, že využijeme všetky naše možnosti, ktoré máme ako parlamentná opozícia, na kontrolu konania vlády,“ dodal Hargaš.

Minister pred rokovaním vlády uviedol, že takýto prístup k údajom je štandardom aj v iných krajinách, napríklad v Českej republike. „Treba si uvedomiť, že tu nejde o klasické fyzické osoby, ale o fyzické osoby podnikateľov, ktorí, ak chcú podnikať, tak musia strpieť aj určitý zásah do svojich práv aj vo vzťahu k osobným údajom z hľadiska ochrany práv tretích osôb,“ vysvetlil. Pripomenul tiež, že zákon o obchodnom registri, ktorý je v platnosti od pondelka (17. 8.), prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním a bol konzultovaný aj s Úradom na ochranu osobných údajov SR.

MS: Obchodný register nemôže rozhodovať, ktorá časť dokumentu sa nemá zverejniť

Obchodný register (OR) nezverejňuje dokumenty na základe súhlasu dotknutých osôb ani vlastného oprávneného záujmu, ale preto, že mu to ukladá zákon. Nemôže sa však sám rozhodnúť, ktoré časti dokumentu sa podľa jeho názoru majú alebo nemajú zverejniť. V stredu to prostredníctvom tlačovej správy uviedlo Ministerstvo spravodlivosti SR.

„Nová právna úprava jednoznačne stanovuje, že dokument sa po jeho uložení do zbierky dokumentov bezodkladne zverejní zákonom ustanoveným spôsobom a v Obchodnom vestníku sa zverejní oznámenie o jeho uložení. Zákon pritom výslovne upravuje aj situáciu, keď dokument obsahuje údaje, ktoré by inak neboli predmetom samostatného zverejnenia,“ uviedol rezort. Samotná skutočnosť, že zverejnený dokument obsahuje osobné údaje, podľa rezortu neznamená, že ich zverejnením dochádza k porušeniu GDPR alebo zákona o ochrane osobných údajov.

Rezort zároveň pripomenul, že Úrad na ochranu osobných údajov (UOOU) SR vo vzťahu k príprave novej právnej úpravy nevzniesol námietky a zákonná povinnosť zverejňovania dokumentov bola prijatá v riadnom legislatívnom procese pri zohľadnení pravidiel ochrany osobných údajov. Zdôraznil tiež, že už pred účinnosťou novej právnej úpravy bolo možné do spisu zbierky listín nahliadať priamo v obchodnom registri. Tá len upravila spôsob, akým sa dokumenty uložené v zbierke dokumentov zverejňujú, a stanovila povinnosť ich bezodkladného zverejnenia.