Aliancia vypracovala pohotovostný plán pre prípad ruského útoku

Dokument vznikol pod vedením majora amerických ozbrojených síl Andrewa Pingraya. Za hlavné ciele aliancie v takomto scenári označuje zastavenie ruskej ofenzívy a výrazné oslabenie vojenských kapacít Ruska.

Podľa scenára by Rusko v prípade útoku na pobaltské štáty mohlo najskôr použiť rakety a drony a následne spustiť pozemnú ofenzívu s nasadením obrnených vozidiel. NATO plánuje v prvom rade neutralizovať raketovú hrozbu. Na tento účel môže nasadiť stíhačky, rakety a bezpilotné systémy schopné útočiť na ruské systémy.

Jedným z prioritných cieľov by mala byť Kaliningradská oblasť, kde Rusko sústredilo veľké množstvo raketových systémov a systémov protivzdušnej obrany. Ďalším krokom má byť vytvorenie takzvanej „autonómnej zóny“ pozdĺž hraníc s Ruskom a Bieloruskom. Tá by mala slúžiť ako bariéra medzi ruskými jednotkami a silami NATO. Hlavnú úlohu v tejto zóne by podľa plánu mali zohrávať drony a robotické vojenské dopravné systémy. S trvalým rozmiestnením jednotiek aliancie sa tam nepočíta.

V prípade konfliktu aliancia zvažuje aj možnosť úderov na vojenské ciele na území Ruska. Išlo by o infraštruktúru podporujúcu ruské ozbrojené sily. Medzi možné ciele by mohli patriť letiská, vojensko-priemyselné zariadenia, mosty a železničné uzly, ktoré sa využívajú na prepravu vojakov a vojenskej techniky.

Podľa správ západných spravodajských služieb sa Rusko pripravuje na vojnu s krajinami NATO do roku 2030. NATO zároveň zdôrazňuje, že cieľom nie je okupácia Ruska. Koncepcia počíta so zastavením ruského postupu a vytlačením jeho síl späť k štátnym hraniciam.

Aliancia sa pritom nesnaží tieto plány skrývať. Vychádza z predpokladu, že otvorenosť o možnej reakcii môže posilniť odstrašenie a prinútiť Rusko uvedomiť si dôsledky prípadného útoku na niektorú z členských krajín NATO.