Stuchlíková: Summit EÚ – západný Balkán má skôr symbolický význam

Brusel 16. mája 2018 (TASR/HSP/Foto: TASR/AP- Olivier Hoslet, Pool Photo via AP)

Význam summitu EÚ – západný Balkán v Sofii je skôr symbolický, neponúkne kandidátskym krajinám nič hmatateľné. Uviedla to v rozhovore pre TASR Zuzana Stuchlíková, šéfka bruselskej pobočky Inštitútu pre európsku politiku Europeum

Upozornila, že prvýkrát od roku 2003 (summit EÚ v Solúne) sa zišli predstavitelia všetkých 28 členských krajín Únie a najvyšší predstavitelia euroinštitúcií so svojimi partnermi zo šiestich západobalkánskych krajín. Španielsko bude zastúpené na nižšej diplomatickej úrovni. Premiér Mariano Rajoy tak dal najavo nespokojnosť s prítomnosťou kosovského lídra na summite v Sofii. Španielsko je jednou z piatich krajín EÚ, ktoré neuznávajú samostatnosť Kosova.

“To, že sa podarilo dať všetkých dohromady, je veľký úspech a má to svoju symbolickú hodnotu. Demonštruje to záväzky EÚ pre západný Balkán. Bolo by ale trochu naivné očakávať od summitu, že nejako zásadne posunie dopredu agendu rozširovania. Prístupový mechanizmus prebieha po iných líniách, nezávislým tempom od podobných stretnutí,” vysvetlila Stuchlíková.

Dodala, že dianie v Sofii treba vnímať ako politický impulz a v reálnej rovine sa dajú očakávať záväzky v podobe investícií pre lepšie infraštruktúrne prepojenie tohto regiónu a v podobe bilaterálnych programov.

Podľa jej slov sú za summitom v Sofii dva faktory. Ide o reakciu na vývoj geopolitickej situácie, keď sa Balkán stáva strategickým územím pre záujmy iných mocností, ako sú Rusko, Čína a Turecko. EÚ si uvedomila, že “tak trochu zaspala” a že odloženie integračného procesu na neurčito by sa jej mohlo vypomstiť.

Druhý faktor, ktorý treba zohľadniť, je skutočnosť, že EÚ nie je pripravená na rozšírenie. Čelí brexitu a viacerí lídri, na čele s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, volajú po reforme fungovania Únie. “V takejto situácii by prijatie ďalších štátov, ktoré so sebou nesú svoje špecifické problémy, EÚ postavilo pred zložitú situáciu,” skonštatovala Stuchlíková.

Spresnila, že EÚ chce v Sofii obnoviť svoj záväzok pre krajiny západného Balkánu, povedať im, že “stále s vami počítame”, ale zatiaľ nie je možné hovoriť o urýchlení prístupového procesu.

Súhlasí s názorom, že pre región je dobrou správou kontinuita politiky záujmu o západný Balkán. Tejto agende sa chcú venovať aj nadchádzajúce rakúske a rumunské predsedníctvo v Rade EÚ a Chorvátsko v roku 2019 sľubuje ďalší podobný summit.

“Dáva to zmysel. Vytvára to kontinuálnu politickú prítomnosť EÚ v oblasti. V roku 2014 Jean-Claude Juncker dal jasne najavo, že počas jeho mandátu žiadne rozširovanie nebude, a to vyslalo signál, že západný Balkán nie je priorita,” pripomenula Stuchlíková. Spresnila, že tento nový prístup dáva zároveň najavo aj ostatným “hráčom” v regióne, že Únia je naplno sústredená na západný Balkán.

Podľa Stuchlíkovej EÚ vníma ako najrelevantnejších hráčov v regióne Rusko, Turecko a Čínu. Najproblematickejšie z pohľadu Bruselu je Rusko, ktoré Balkán vníma ako svoju sféru vplyvu, má silné väzby na Srbsko a snaží sa najmä o to, aby sa tieto krajiny nedostali do NATO. “Bolo by silné slovo povedať, že Rusi chcú sabotovať prístupové rokovania týchto krajín. Ale pokúsia sa, kým to bude možné, udržať si tam svoj vplyv a udržať ich mimo západných štruktúr,” skonštatovala.

Iný je podľa nej prípad Turecka, ktoré stavia na kontaktoch s krajinami s moslimským obyvateľstvom (Albánsko, Bosna, Kosovo, ale aj Macedónsko) a nadväzuje na historické a kultúrne dedičstvo. Ankara sa však nestavia proti členstvu týchto krajín v európskych štruktúrach, čo EÚ oceňuje. Istým rizikom je však spochybňovanie nemennosti hraníc zo strany prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. Môže to podporiť rast nacionalizmu v regióne a problematika hraníc na Balkáne je veľmi citlivá, podobne ako etnické otázky. Podpora iných mocností pre “živenie” týchto tém by bola podľa EÚ negatívna. Únia potrebuje stabilný západný Balkán. Akákoľvek regionálna roztržka by iba oddialila integračné úsilie týchto krajín.

Veľkou neznámou pre EÚ sú aktivity Číny na Balkáne. Čína čoraz viac investuje do tohto regiónu, najmä do infraštruktúry a obchodu, a je ťažké predpovedať, či členstvo všetkých balkánskych krajín v EÚ by bolo výhodné pre Čínu. “Definícia ich politických cieľov na Balkáne nie je otvorená,” opísala situáciu Stuchlíková.