Strategické bombardéry NATO nacvičovali jadrový úder na Kaliningrad

Kaliningrad 23. marca 2019 (HSP/Foto:Screenshot:YouTube)

Kaliningradská oblasť Ruskej federácie dlhodobo dráždi strategických plánovačov severoatlantického paktu NATO, pre ktorých je táto ruská enkláva na pobreží Baltského mora niečo ako kosť v hrdle s potenciálnymi fatálnymi dôsledkami pre ďalšiu expanziu vojenského bloku východným smerom. Tak ako je Krym nepotopiteľnou lietadlovou loďou Ruska v Čiernom mori, aj Kaliningrad je nepotopiteľnou ruskou lietadlovou loďou v Baltskom mori. O dôležitosti Kaliningradu v rámci ruskej obrannej stratégie informoval portál „politikus.ru“

Pre Washington a jeho európskych vazalov je prítomnosť Baltskej flotily Ruskej federácie vyzbrojenej ničivými krídlatými raketami typu „Kaliber“ zdrojom strachu, ktorý brzdí ich ambície rozširovať svoj operačný priestor o územie bábkových režimov na Ukrajine, prípadne v Bielorusku, ak by sa im podarilo zinscenovať bieloruský „majdan“ podľa ukrajinského vzoru. Vzhľadom na osobitnú geografickú polohu Kaliningradskej enklávy poskytuje toto územie Rusku nesporné strategické výhody voči potenciálnemu agresorovi. Najzápadnejší ruský región je síce kompletne obkolesený územím členských štátov NATO, čo zvyšuje jeho zraniteľnosť. Ale na druhej strane je Kaliningrad poistkou ruskej obrany, vďaka ktorej krídlaté rakety „Kaliber“ dokážu efektívne paralyzovať nielen muničné sklady v ktoromkoľvek štáte NATO, ale aj veliace centrá paktu naprieč celou Európou.

Pred opätovným zjednotením Krymu s Ruskom sa NATO ešte snažilo navodzovať zdanie zdržanlivosti a svoje manévre v blízkosti Kaliningradu vopred konzultovalo s ruskou stranou prostredníctvom spoločného koordinačného centra. Od roku 2014 sa však situácia zmenila. V situácii upadajúcej kredibility sa NATO snaží demonštrovať svoju nepriateľskú pozíciu voči Rusku aj tým, že upustilo od notifikácie svojich manévrov v blízkosti Kaliningradu. V posledných dňoch sa dokonca uskutočnil nácvik vzdušných jadrových úderov na Kaliningrad prostredníctvom amerických bombardérov B-52 (Stratofortress), ktoré štartovali z britskej leteckej základne Fairford v grófstve Gloucestershire. Symptomatické je, že Američania v minulosti opakovane presúvali tieto lietajúce pevnosti do Európy z ich domovskej základne Barksdale Air Force Base v Louisiane vždy v predvečer pravidelnej vojenskej agresie USA.

V roku 1991 tak učinili v súvislosti s operáciou „Púštna búrka“  (Operation Desert Storm) v Iraku, v roku 1999 sa to isté udialo v súvislosti s americkým bombardovaním Juhoslávie a v roku 2003 sa situácia opakovala pri príležitosti ďalšej americkej vojenskej invázie do Iraku. Portál „politikus.ru“ však pripomína, že na rozdiel od predchádzajúcich precedensov sú súčasné aktivity amerických bombardérov B-52 v Baltskom mori pozorne monitorované prostriedkami ruskej protivzdušnej obrany. Z ruských vojenských kruhov presiakli informácie, ktoré možno stručne zosumarizovať troma slovami – „vidíme, vieme, sledujeme“.

Gabriel Gačko