Môj profil 
Predplatné
Ministri obrany členských krajín NATO prijmú rozhodnutie o posilnení síl rýchlej reakcie na 30.000 až 40.000 vojakov, čo je viac ako polovica ich súčasnej kapacity, povedal Stoltenberg v súvislosti s nadchádzajúcim stretnutím ministrov obrany v bruselskom sídle aliancie 24.-25. júna.
Šéf aliancie naznačil, že kríza na východe Ukrajiny a intervencie Moskvy na podporu proruských separatistov ukázali, že terajšie sily rýchlej reakcie nemusia byť dostatočne rýchle v rámci bezpečnostného systému, ktorý sa výrazne zmenil.
Stoltenberg dodal, že podľa jeho odhadov posilňovanie týchto síl napreduje dostatočne rýchlo. Spresnil, že NATO zrýchli svoj rozhodovací proces, aby mohlo čeliť novým výzvam. K zrýchleniu rozhodovania má prispieť zriadenie nového generálneho štábu pre koordináciu logistických problémov v rámci existujúcej štruktúry velenia.
Znamená to, že generálny tajomník NATO bude mať “väčšiu zodpovednosť”, pokiaľ ide o rozmiestňovanie síl, čiže 28-členná aliancia bude môcť reagovať oveľa rýchlejšie ako doteraz.
“Ide o dôležité rozhodnutia, ktoré sú súčasťou prispôsobovania sa NATO novému bezpečnostnému prostrediu,” upozornil Stoltenberg. Zároveň zdôraznil, že je dôležité, aby členské štáty NATO v súlade so svojimi záväzkami zo septembra minulého roka pokračovali vo zvyšovaní svojich vojenských výdavkov na dohodnutú hranicu dvoch percent hrubého domáceho produktu (HDP).
Aliancia už v roku 2002 vytvorila sily rýchlej rekcie, ktoré sú schopné nasadenia oveľa rýchlejšie ako v prípade hlavných vojenských síl. Vo februári ministri obrany NATO schválili posilnenie týchto síl vo východnej Európe, čím došlo k vytvoreniu nových jednotiek rýchleho nasadenia v počte 5000 vojakov a k zriadeniu šiestich nových veliteľských centier v tomto regióne – v Bulharsku, Estónsku, Litve, Lotyšsku, Poľsku a Rumunsku.
V súčasnosti má NATO okolo 13.000 vojakov pripravených pre sily rýchlej reakcie, aliancia však v aktuálnom bezpečnostnom kontexte považuje čas na ich nasadenie v teréne za príliš dlhý.
.JPG)
.jpg)
