Už od 1. januára 1993 máme my Slováci vlastnú demokratickú republiku. V rokoch 1945 – 1989 mnohí vynaložili značné úsilie na to, aby Slováci mohli mať vlastný štát a cesta k jeho vzniku bola sprevádzaná mnohými ťažkosťami a komplikáciami. Viac sa o nej hovorilo v zahraničí, ako na Slovensku, kde mnohí za vyjadrenie takejto myšlienky boli prenasledovaní, perzekvovaní, väznení vo väzniciach či pracovných táboroch na Jáchymovsku. Práve do emigrácie smerovali kroky mnohých osobností slovenskej politiky, kultúry, vedy, duchovného života, ktorým bola myšlienka samostatného Slovenska v Európe blízka, aby sa vyhli odsúdeniu a väzeniu nielen  pre svoje kroky, ktoré k životu v takejto slobodnej krajine viedli, ale aj za každú myšlienku, či takýto názor. Práve v zahraničí vznikali inštitúcie, ktoré boli zamerané na šírenie národných myšlienok, slovenskej kultúry, ale aj viery, ktoré boli v bývalom Československu pod nadvládou totality tvrdo prenasledované. V ďalekom zahraničí, za oceánom, v  Argentíne, v Amerike  vznikali Slovenské, národnostné, kultúrne časopisy, boli vydávané knihy vysokej kultúrnej a  umeleckej hodnoty, vznikla zahraničná Matica, aby Slováci aspoň v zahraničí mohli slobodne rásť duchovne aj duševne, pretože doma to možné nebolo. Rozličné ročenky, štúdie, časopisy, živili počas desaťročí v zahraničí myšlienku na samostatnú Slovenskú republiku. Prispeli k tomu Slováci v Argentíne, jezuiti s vydavateľstvom Dobrá kniha v Cambridge v Kanade, Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme, Svetový kongres Slovákov, Slovenské katolícke misie a mnohé organizácie, ale aj jednotlivé osobnosti v zahraničí, ktorých viedla láska k rodnej krajine a vlastnému národu. Mnohí s touto myšlienkou odišli v cudzom svete aj do večnosti. Ale časť z nich sa dožila aj demokratických pomerov doma a potom aj vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Mnohé aktivity sa preniesli zo zahraničia na Slovensko. Mnohí zažili aj sklamanie z toho, ako sme naložili s týmto dedičstvom, do ktorého toľko investovali aby ho udržali a šírili. Na činnosť slovenskej politickej emigrácie sa akosi rýchlo zabúda, aby tomu tak nebolo k tomu prispieva aj táto publikácia. Vďaka za ňu.

Úvodné slovo, Slovenský exil poklad našich dejín, pripravil Martin Lacko. Predchádza mu báseň Jána Doránskeho Vlasť. Dejiny Slovenského exilu, ktoré stručne zachytil svojim pohľadom Štefan Polakovič, dopĺňa aj jeho životopis a portréty vybraných osobností, ktoré sú v spomienkach zachytené. Tiež publikáciu dopĺňa menšia štúdia o Slovákoch vo Veľkej Británii v rokoch 1938 – 1989. Dnešnému čitateľovi pomôže k lepšiemu pochopeniu štúdie aj zoznam použitých skratiek a ich vysvetlenie. Kniha je vo formáte A5, kartónovej brožovanej bielej forme, má 56 strán.

Ľudovít Košík