Stavebná produkcia v januári klesla, nižší bol objem prác v zahraničí

Produkcia v stavebníctve dosiahla v januári 2026 hodnotu 444,7 milióna eur a medziročne nepatrne klesla o necelé dve percentá. „Prvé mesačné výkony v tomto roku boli najvyššie z januárových hodnôt od roku 2023. Potešiteľný bol mierny medziročný nárast tuzemskej stavebnej výroby o jedno percento, ktorá stúpla aj napriek zimnému obdobiu,“ dodáva ŠÚ SR. V medzimesačnom porovnaní však objem stavebnej produkcie klesol o 5,4 percenta.

Práce zrealizované na novej výstavbe doma, ktoré majú rozhodujúci vplyv na celú stavebnú produkciu, stúpli medziročne o 2,3 percenta. Výkony na opravách a údržbe však medziročne poklesli až o päť percent, takže rast domácej stavebnej výroby zredukovali. „Ich podiel na produkcii v tuzemsku dlhodobo kolíše okolo jednej štvrtiny, zatiaľ iba raz za ostatné tri roky, v decembri 2023 to bolo viac, bezmála tretina,“ doplnil štatistický úrad. Stavebnú produkciu priaznivo ovplyvnili ostatné práce, avšak v malom podiele.

Výstavba budov, dominantná v domácej produkcii podľa zamerania stavebných prác, medziročne klesla o 3,3 percenta. Práce na inžinierskych stavbách sa zvýšili o 15,8 percenta v januári 2026 oproti januáru 2025 a pozitívne pôsobili na domáce výsledky stavebnej produkcie, z ktorých tvoria približne štvrtinu. Výkony slovenských stavbárov v zahraničí predstavovali z celkovej stavebnej produkcie 12 percent a boli v januári medziročne nižšie takmer o pätinu.

Podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka sa na výkone stavebníctva negatívne prejavili nepriaznivé poveternostné podmienky počas zimných mesiacov. „Január je už tradične z pohľadu stavebnej produkcie najslabším mesiacom roka – jeho produkcia je o viac ako 40 percent nižšia ako v priemere v ostatných mesiacoch roka,“ priblížil analytik s tým, že január neraz nehovorí nič o aktuálnom stave dopytu po stavebných činnostiach.

Stavebníctvo by tento rok podľa Koršňáka malo stále ťažiť z končiacich verejných stavebných projektov financovaných z Plánu obnovy i postupného nábehu nových projektov financovaných z eurofondových výziev. „Chronické problémy pri výstavbe verejnej infraštruktúry však najskôr budú pozitívne efekty z rozbehu nových verejných projektov predsa len stále čiastočne tlmiť, resp. prinášať do výstavby neželanú volatilitu,“ myslí si analytik.

Navyše, postupná finalizácia projektov z Plánu obnovy začne v priebehu roka podľa neho postupne oslabovať momentum vo výstavbe infraštruktúry, kde tak najskôr budeme čoraz častejšie pozorovať červené rastové čísla. „Naopak, väčší zo segmentov stavebníctva – výstavba budov – by si mal aj tento rok udržať prevažne rastový trend,“ dodáva analytik a tým, že robustné oživenie na trhu s bytmi sa na prelome leta a jesene postupne prelialo aj do ich novej výstavby.

„I napriek negatívnym vplyvom fiškálneho konsolidačného balíčka očakávame, že relatívne silný dopyt po nových nehnuteľnostiach, podoprený aj nižšími úrokmi, pretrvá aj v tomto roku,“ doplnil Koršňák. Podobne ako v januári však podľa neho môžu výstavbu dočasne brzdiť nepriaznivé poveternostné podmienky. Vzhľadom na štandardne (sezónne) zníženú úroveň produkcie počas zimných mesiacov (január-marec) by ale toto spomalenie celoročné čísla stavebníctva nemalo zásadnejšie ovplyvniť.