Štát je po ôsmich mesiacoch v mínuse 3,7 miliardy eur. Príjmy síce rastú, výdavky však tiež

Za priaznivejším výsledkom stojí predovšetkým výraznejší rast príjmov ako výdavkov. Príjmy štátneho rozpočtu dosiahli do konca augusta 17,3 miliardy eur. Medziročne tak vzrástli o 2,2 miliardy eur, respektíve o 14,5 percenta. Výdavky boli na úrovni 20,97 miliardy eur a oproti rovnakému obdobiu minulého roka boli vyššie o 1,57 miliardy eur, teda o 8,1 percenta.

Kľúčovou položkou na príjmovej strane zostávajú dane. Daňové príjmy dosiahli 14,54 miliardy eur a medziročne sa zvýšili o 1,29 miliardy eur, čo predstavuje rast o 9,8 percenta. Pozitívny vývoj bol pritom pri takmer všetkých významných druhoch daní. Najvýraznejšie si polepšila daň z pridanej hodnoty. Na DPH štát vybral medziročne o 713,7 milióna eur viac. Daň z príjmov právnických osôb priniesla do rozpočtu ďalších 357,5 milióna eur oproti rovnakému obdobiu minulého roka. Vyššie boli aj príjmy zo spotrebných daní, a to o 104,3 milióna eur, a z dane z poistenia o 20,2 milióna eur.

Pozitívne sa vyvíjala aj daň z finančných transakcií, pri ktorej medziročný nárast dosiahol 164,4 milióna eur. Pri dani z príjmov fyzických osôb sa príjmy zvýšili o 47,5 milióna eur, a to napriek tomu, že prevod územnej samospráve bol medziročne vyšší o 340 miliónov eur.

Nie všetky daňové príjmy však rástli. Osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach bol medziročne nižší o 70 miliónov eur. Solidárny príspevok z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií klesol o 27,7 milióna eur. Menej priniesla aj daň vyberaná zrážkou, ktorej výnos sa znížil o 14 miliónov eur, a daň z motorových vozidiel klesla o 2,9 milióna eur.

Významným zdrojom príjmov boli aj peniaze z rozpočtu Európskej únie. Tie medziročne vzrástli o 192,1 milióna eur, respektíve o 22,1 percenta, na 1,06 miliardy eur. Ešte výraznejší rozdiel priniesli príjmy z plánu obnovy. Kým v rovnakom období minulého roka štát z tohto zdroja príjmy ešte nerealizoval, do konca augusta 2026 dosiahli 668,4 milióna eur.

Naopak, príjmy z dividend boli zatiaľ medziročne nižšie o 38,1 milióna eur, teda o 32,7 percenta. Vývoj týchto príjmov však možno podľa údajov očakávať najmä v druhej polovici roka.

Ostatné príjmy štátneho rozpočtu sa medziročne zvýšili o 80,1 milióna eur, teda o 9,3 percenta. Pomohli najmä vyššie odvody z hazardných a podobných hier, ktoré vzrástli o 52,1 milióna eur. Viac štát získal aj z iných nedaňových príjmov, príjmov z prenájmu či kapitálových príjmov. Naopak, administratívne poplatky priniesli o 29,7 milióna eur menej a príjmy z úrokov klesli o 10,9 milióna eur.

Na výdavkovej strane predstavuje jednu z najvýraznejších položiek obsluha štátneho dlhu. Do konca augusta na ňu štát vynaložil 1,51 miliardy eur, čo bolo medziročne o 403,9 milióna eur viac. Ide o nárast až o 36,6 percenta. Náklady spojené so štátnym dlhom tak patria medzi položky, ktoré výrazne zaťažujú verejné financie.

Výrazne sa zvýšilo aj čerpanie prostriedkov z plánu obnovy. Výdavky v tejto kategórii dosiahli 1,8 miliardy eur, čo bolo medziročne o 901,3 milióna eur viac, respektíve o 100,7 percenta. S čerpaním plánu obnovy súvisel aj rast výdavkov na DPH, ktoré medziročne vzrástli o 148,7 milióna eur, teda o 151 percent.

Vyššie boli aj výdavky súvisiace s čerpaním prostriedkov z rozpočtu EÚ. Tie sa zvýšili o 158,2 milióna eur, respektíve o 14,6 percenta, na 1,24 miliardy eur. Naopak, spolufinancovanie spoločných programov Slovenska a EÚ kleslo o 48 miliónov eur. Štát zároveň odviedol viac peňazí do rozpočtu Európskej únie. Odvod sa medziročne zvýšil o 187,1 milióna eur, čo predstavuje nárast o 29,9 percenta.

Výrazne menej peňazí smerovalo do Sociálnej poisťovne. Transfer Sociálnej poisťovni dosiahol do konca augusta 802,6 milióna eur, čo bolo medziročne o 397,4 milióna eur menej, respektíve o 33,1 percenta.