Rímskokatolícka cirkev, najväčšia z registrovaných cirkví na Slovensku, tento návrh víta. „Predkladaný návrh zákona je výsledkom práce odbornej komisie, v ktorej spolu dlhodobo rokovali zástupcovia štátu aj cirkví. Jeho znenie Konferencia biskupov Slovenska (KBS) pozná a predloženie na schválenie vníma pozitívne,“ uviedol pre agentúru SITA hovorca KBS Martin Kramara.

„Dôležitou zmenou pre nás je fakt, že finančný balík od štátu si bude môcť každá cirkev rozdeliť podľa svojho uváženia a potrieb. Našou základnou agendou však naďalej zostáva snaha o zvyšovanie darcovstva a získavanie dobrovoľných príspevkov na misijnú činnosť Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku (ECAV) od členov našej cirkvi,“ uviedla v stanovisku tlačová tajomníčka ECAV Jana Nunvářová.

Sociológ SAV Miroslav Tížik, ktorý sa cirkvami zaoberá, tvrdí, že pripravovaná novela malé cirkvi znevýhodní. „Avizovaná modifikácia existujúcich pravidiel znamená len jednu zmenu, a to posilnenie financovania katolíckej cirkvi v neprospech iných registrovaných cirkví. Napriek tvrdeniu o zachovaní solidarity s malými cirkvami je toto hlavný odkaz informácií, ktoré ministerstvo kultúry zverejnilo. Odvolávanie sa na výsledky sčítania je práve tým, čo naznačuje, že doteraz všetkým cirkvám prideľovaná suma by mala byť prerozdelená podľa počtu členov. Malé cirkvi na to doplatia, lebo z hľadiska ich organizácie a štruktúry je pri menšom počte veriacich a rozptýlených ťažšie a nákladnejšie ponúknuť adekvátny náboženský servis,“ vraví Tížik.

Podľa Tížika pri väčších náboženských spoločnostiach je tento systém efektívnejší. Ak by teda dotácie mali byť prideľované podľa počtu členov, odkazovanie na spravodlivosť nie je na mieste. „Je to ako s efektivitou malého obchodíka a supermarketu, ak by som to zjednodušil. Inými slovami, návrh prenáša pokrivený princíp spravodlivosti, zodpovedajúci viac neoliberálnym princípom trhovej efektívnosti, ako princípom ochrany náboženských práv a spravodlivosti,“ vraví sociológ. Pripomína tiež, že sčítanie obyvateľov nezisťovalo počty členov cirkví, zameralo sa len na to, ku ktorej cirkvi sa obyvatelia Slovenska subjektívne hlásia. „Je tiež nekorektné odvolávať sa na sčítanie, lebo v predchádzajúcich sčítaniach ľudia netušili, že prihlásenie sa k nejakej náboženskej skupine môže znamenať, že za to dostanú cirkvi od štátu peniaze. Optimálne by bolo v budúcom sčítaní v roku 2021 položiť otázku na členstvo – tak to aj zákon vyžaduje pri registrácii,“ myslí si Tížik. Predtým by už podľa neho štát mal pripravovanú novelu propagovať, aby ľudia vedeli, že vyznačenie členstva znamená v sčítaní odkaz pre štát, ktorej cirkvi dať príspevok.

Podľa sčítania ľudu v roku 2011 sa najväčší počet veriacich prihlásil k Rímskokatolíckej cirkvi – t. j. 3 347 277 veriacich, čo je 62,02 percenta z celkového počtu. Ďalej nasledujú cirkvi s výrazne nižším počtom veriacich – Evanjelická cirkev augsburského vyznania s 5,86 percenta, Gréckokatolícka cirkev s 3,83 percenta a Reformovaná kresťanská cirkev s 1,83 percenta. Potom sú už len cirkvi, ku ktorým sa neprihlásilo ani jedno percento veriacich, najväčšia z nich je Pravoslávna cirkev s 0,91 percenta.

„Existujúca legislatíva spôsobí problém aj v tom, že mnohí, ktorí vyznávajú viery u nás štátom neuznané, nebudú mať možnosť, aby ich hlas, resp. viera, bola štátom rovnako finančne podporená, ako v prípade registrovaných cirkví,“ dodal Tížik.

Ministerstvo kultúry trvá na tom, že vynovený zákon bude spravodlivejší. „Návrh zákona o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností zachováva doterajšiu výšku dotácie pre všetky cirkvi, ktoré doteraz túto možnosť využívali, v čom spočíva solidárnosť tohto návrhu s malými cirkvami,“ uviedla pre agentúru SITA riaditeľka komunikačného odboru rezortu kultúry Barbora Palovičová. „Od 1. januára 2020 sa navrhuje zvyšovanie doterajšej výšky dotácie podľa valorizácie platov vo verejnej správe a miery inflácie v pomere 80/20. Toto zvýšenie dotácie sa jednotlivým cirkvám rozdelí podľa počtu ich veriacich zisteného pri sčítaní obyvateľov, čo predstavuje vyšší stupeň spravodlivosti tohto modelu. Navrhovaný zákon posilňuje vyššiu nezávislosť cirkví pri použití dotácie, ktorú možno použiť napríklad na financovanie výdavkov súvisiacich s bohoslužobnou, výchovnou, sociálnou a kultúrnou činnosťou cirkvi, vrátane mzdových a režijných nákladov,” povedala hovorkyňa. Štát si podľa nej ponecháva možnosť kontroly hospodárenia s príspevkom. Zákon vymenováva aj účely, na aké sa príspevok štátu nemôže použiť a cirkvám ukladá povinnosť predkladať každoročne verejnú správu o hospodárení s poskytnutým príspevkom, čo podľa hovorkyne “zvýrazňuje jeho vyššiu transparentnosť“.

Palovičová pripomenula, že doterajšia právna úprava vychádzala od roku 1949 z princípu prideľovania štátnej dotácie pre cirkvi a náboženské spoločnosti na platy duchovných, príslušné odvody do fondov a príspevku na prevádzku biskupských úradov, resp. ústredí cirkví. „Kľúčovým kritériom bol teda počet duchovných, ktorých si v ponovembrovom období ustanovujú cirkvi nezávisle od štátu. Štát nariadením vlády určoval len výšku platov podľa ich zaradenia. Platy duchovných sa valorizovali v rovnakej výške a čase ako platy pracovníkov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme. Priemerná výška platu duchovného v roku 2018 bola 605 eur,“ informovala Palovičová.

V priebehu júla 2019 sa má uskutočniť medzirezortné pripomienkové konanie k návrhu zákona o financovaní cirkví, ktorého účinnosť sa navrhuje od 1. januára 2020.