Stane sa generálnym tajomníkom NATO Brit? Aké sú šance Čaputovej?

Wallace je známy svojou ústrednou úlohou pri vytváraní medzinárodnej koalície na podporu Ukrajiny, ako aj zvýšením výdavkov na obranu krajiny až na 2,25 % HDP.

Podľa niektorých správ, kandidatúru Wallacea na post generálneho tajomníka NATO nemusia podporovať Nemecko a Francúzsko. Okrem toho by niekoľko členských krajín NATO mohlo podporiť kandidatúru dánskej premiérky Mette Frederiksenovej.

Úradujúci generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg mal odstúpiť z funkcie 1. októbra 2022, no v marci toho istého roku sa lídri členských štátov NATO rozhodli predĺžiť jeho mandát do 30. septembra 2023.

Podľa vízie britského ministra obrany by bolo potrebné, aby aliancia zatlačila na svojich členov, aby míňali viac na obranu, ak má byť Rusko pod kontrolou. Wallace, ktorý riadil britské vyzbrojenie Ukrajiny, naposledy aj rozšírením bojového dosahu Kyjeva o strely s plochou dráhou letu Storm Shadow, vyzval na „informatívnejšie” NATO, ktoré by presvedčivejšie informovalo voličov o hrozbách zo strany Vladimira Putina.

Wallace uviedol, že jedným z pozitívnych výsledkov vojny na Ukrajine je, že viac ako polovica krajín NATO zvýšila svoje výdavky na obranu od začiatku ruskej invázie v plnom rozsahu a priblížila sa k dvojpercentnej hranici, pretože si uvedomuje potrebu toho, čo označil za „kultúrnu zmenu”.

Wallace taktiež povedal, že existuje reálna možnosť, že Ukrajina by mohla úspešne dobyť Krym už tento rok, keď ruským silám dôjde potrebné vybavenie. Na otázku skorého vstupu Ukrajiny do NATO bol však Wallace  opatrný: „Musíme byť realisti a povedať: ‚Vo Vilniuse sa to nestane; Tak skoro sa to nestane,” povedal s odkazom na summit lídrov NATO naplánovaný na toto leto v hlavnom meste Litvy.

Okrem Wallacea, predstavitelia aliancie uviedli, že medzi pravdepodobných uchádzačov patria estónska premiérka Kaja Kallas, holandský premiér Mark Rutte, španielsky premiér Pedro Sánchez a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

Hoci je proces výberu generálneho tajomníka nejasný, úradníci tvrdia, že členské štáty sa pokúsia dosiahnuť konsenzus prostredníctvom neformálnych konzultácií, ale uznávajú, že Spojené štáty, ktorých vojenská sila prevyšuje vojenskú silu partnerov NATO, budú mať dôležité slovo.

V médiách sa ešte prednedávnom začali objavovať informácie, že generálnou tajomníčkou NATO by sa mohla stať aj slovenská prezidentka Zuzana Čaputová. Meno Čaputovej sa pravdepodobne objavilo aj z dôvodu požiadavky, že na čele Aliancie by už konečne mohla stáť žena a to najlepšie z krajiny bývalého východného bloku. Bruselský portál politico.eu však pripomína, že medzi ďalšími podmienkami zvolenia je, aby to bola osoba zo štátu, ktorý podporuje Ukrajinu, má dobré vzťahy s USA, ale zároveň nie je provokatívna pre Rusko.

O tom či slovenská prezidentka spĺňa posledné kritérium pre to, aby sa stala generálnou tajomníčkou NATO nemusíme špekulovať, keďže odpoveď je všeobecne známa. Napriek počiatočným možným správam o tom, že by sa Čaputová mohla stať generálnou tajomníčkou NATO, je jej zvolenie nateraz vysoko nepravdepodobné a jej meno sa už taktiež nespomína ani pri rokovaniach, ktoré prebiehajú  v zákulisných diplomatických kuloároch. Ak sa teda na čelo aliancie postaví žena – pravdepodobne sa ňou stane dánska premiérka Mette Frederiksenová.

PREČÍTAJTE SI EŠTE

Maďarsko nemôže podporiť vstup krajiny vo vojne do NATO

The Strategist: Hlavní členovia NATO sa už neobávajú eskalácie zo strany Ruska