Môj profil 
Predplatné
Stará Ľubovňa 8. novembra (TASR) – Pri príležitosti 600. výročia tzv. poľského zálohu vydáva dnes Slovenská pošta, a. s., poštovú známku "Historické výročia – Ľubovniansky hrad" v nominálnej hodnote 0,90 eura. Na poštovej známke je zobrazená veduta Ľubovnianskeho hradu a vychádza vo forme upraveného tlačového listu s desiatimi známkami. Známku vytlačila technikou oceľotlače z plochej platne v kombinácii s ofsetom Poštovní tiskárna cenin Praha, a. s.
Inaugurácia poštovej známky sa uskutočnila dnes v priestoroch Renesančného paláca hradu Ľubovňa. Súčasťou programu bola aj vernisáž Spiš v známkovej tvorbe, na ktorej sa predstavujú Martin Činovský a František Horniak v galérii Provinčný dom na Námestí sv. Mikuláša v Starej Ľubovni. Súčasne s poštovou známkou pošta vydá aj obálku prvého dňa (FDC) s pečiatkou FDC, dátumom 8.11.2012 a domicilom mesta Stará Ľubovňa. Motívom FDC je bastión so vstupom na prvé nádvorie a FDC pečiatka zobrazuje pôdorys hradu. Autorom výtvarného návrhu a líniovej roskresby známky, výtvarného návrhu FDC a FDC pečiatky je akademický maliar Martin Činovský a autorom oceľorytiny známky je František Horniak. Líniovú roskresbu FDC a rytinu FDC zase navrhol Ľubomír Žálec.
Ľubovniansky hrad patrí k najzachovalejším a najnavštevovanejším hradom Slovenska. Kráľ Ondrej III. ho dal postaviť na konci 13. storočia neďaleko Starej Ľubovne. Prvá písomná zmienka o hrade je z roku 1311. Postupne sa stal významným administratívnym, vojenským a hospodárskym centrom. V roku 1412 tu podpísali mierovú zmluvu uhorský kráľ Žigmund Luxemburský a poľský kráľ Vladislav II. Jagello. Ešte v tom istom roku 8. novembra 1412 vystavil Žigmund Luxemburský listinu, na základe ktorej dal poľskému kráľovi do zálohu 16 spišských miest a hrady Ľubovňa a Podolínec. Ľubovniansky hrad sa tak stal administratívnym a správnym centrom zálohovaného územia a sídlom poľských starostov.
Jadro hradu tvorila okrúhla veža, gotický palác a kuchyňa. Počas renesančnej prestavby hradu v druhej štvrtine 16. storočia sa piliermi obrany stali rondel a ušnicový bastión. Po požiari v roku 1553 bol vybudovaný renesančný palác. Počas starostovania Stanislava Lubomírskeho, pred rokom 1627, došlo k prvej etape barokovej prestavby. V neskoršom období pribudol barokový palác a baroková kaplnka. V rokoch 1656–1661 boli na hrade uschované poľské korunovačné klenoty. Pečiatka na FDC zobrazuje pôdorys hradu.
TASR informovala Andrea Pivarčiová z odboru komunikácie Slovenskej pošty.
.JPG)
.jpg)
