Môj profil 
Predplatné
Podobne to vnímali aj niektoré zahraničné médiá. Britský denník The Guardian v decembri 2007 napísal, že vysoký predstaviteľ únie si počína v Bosne ako feudál, keď jeho „svojvoľné a tvrdé zásahy do politického procesu“ si vyžiadali masové protesty a demisiu premiéra Nikolu Spiriča.
Dvanásť rokov po dohodách z Daytonu Lajčák stále sám vydával právne predpisy a odvolával volených zástupcov ľudu, pričom podľa názorov viacerých srbských predstaviteľov prekračoval svoje právomoci a svojvoľne zmenil rámec daytonských dohôd bez konzultácií s politickou elitou či verejnosťou.
Medzi Lajčákových kritikov v tom období patril aj popredný srbský spisovateľ Momo Kapor, ktorý ho označoval nelichotivým prívlastkom “miestodržiteľ“. V roku 2008 zverejnil rovnomenný článok, kde bez servítky komentuje kroky slovenského diplomata.
“Miroslav Lajčák vymenúva a odvoláva funkcionárov, ako sa mu zachce. A tak nariadil odobratie všetkých osobných dokladov rodine Radovana Karadžiča, aby nemohli nikam cestovať okrem nešťastnej Bosny, na čo dostanú špeciálny sprievod. Tak budú Radovanova manželka Liljana Zelenová, jeho dcéra s manželom a so synom, najmä však ich deti, Radovanovi vnuci, ktorí sú uvedení v pasoch svojich rodičov, zajatcami niekdajšej kolísky bratstva a jednoty, dnešného zázračného experimentu multietnického spoločenstva,” napísal okrem iného Kapor.
“Guvernér Lajčák svojvoľným držaním Karadžičovej rodiny v zajatí prekonal epochu tureckej nadvlády nad Bosnou a takisto prekonal praktiky jedného zo svojich predchodcov, niekdajšieho rakúsko-uhorského miestodržiteľa, generála Oskara Potiorka. Je známe, že rakúsko-uhorské úrady nikdy neprenasledovali rodiny atentátnikov z Mladej Bosny a ani Turci neväznili rodinu Starca Vujadina a ostatných hajdukov.
Protektor Lajčák to urobil v 21. storočí, a to v Európe, ktorej zákony vyslovene stanovujú, že najbližšie príbuzenstvo obvinených je zbavené akejkoľvek zodpovednosti za činy ich člena. Predstavte si len tú statočnosť: zakázať vnukom obvineného tribunálom v Haagu, aby sa vybrali lyžovať do hôr alebo, ach, nedaj Bože, na prázdniny k moru, kde by mohli náhodou stretnúť svojho starého otca, ktorého niektorí z nich ani nepoznajú, pretože ho nikdy nevideli!
Okrem toho majú členovia Karadžičovej rodiny zablokované svoje účty a zakázané zaoberať sa čímkoľvek a robiť čokoľvek, čo by im slúžilo na vlastnú obživu. Zdá sa, že rakúsko-uhorský guvernér Miroslav Lajčák to s tými opatreniami dosť prehnal.
Pán Lajčák si očividne želá rodinu Radovana Karadžiča priviesť na mizinu, aby z jej členov boli žobráci, alebo aby zomreli od hladu, čím demonštruje najčistejší humanizmus európskeho typu. Na tomto prípade Európa predvádza svoju neodolateľnú príťažlivosť a vyzýva nás, aby sme sa stali jej členmi,” ironizoval srbský spisovateľ.
“Kto všetko v našej nešťastnej Bosne ešte nevládol a kto cez ňu musel prejsť? Vystriedali sa tu Turci, rakúsko-uhorskí vládcovia, doktor Ante Pavelič, povestný ustašovec, až po usmievavého Slováka, Európana a euro-pána Lajčáka, ktorý všetko robí delikátne, v rukavičkách a, navyše, naším jazykom, aby sme mu všetci rozumeli.
Spomínam si na jednu poviedku Iva Andriča z čias okupácie. Na brehu Sávy stála krčma U šiestich topoľov a pred ňou tabuľa s nápisom: Všetko sa raz skončí. Nejaký zvedavý kupec sa krčmára spýtal, čo ten nápis znamená, a ten mu odpovedal, že každý rozumný človek vie, čo to znamená, ale je to tam napísané pre hlupákov, ktorí to nevedia,” uzavrel Kapor.
Miroslava Lajčáka začiatkom roka 2009 na základe odporúčania Bruselu vymenovali za ministra zahraničných vecí SR uprostred funkčného obdobia prvej Ficovej vlády. Najprv súbežne pokračoval aj vo funkcii vysokého predstaviteľa pre Bosnu a Hercegovinu, neskôr ho na poste vystriedal Valentin Inzko.
Článok pôvodne vyšiel na portáli napalete.sk
