Bratislava 18. augusta 2022 AKTUALIZOVANÉ (HSP/Express/Foto:TASR/AP-Darko Vojinovic)
Napätie medzi Kosovom a Srbskom sa stupňuje, čo podnietilo EÚ, aby predsedala stretnutiu vedúcich predstaviteľov oboch krajín v snahe zabrániť druhému konfliktu na kontinente. Podľa aktuálnych informácií, sa však lídri Srbska a Kosova sa počas dialógu v Bruseli nedohodli. Uviedol to šéf európskej diplomacie Josep Borrell na tlačovej konferencii po stretnutí so srbským prezidentom Aleksandarom Vučičom a kosovským premiérom Albinom Kurtim
Hnev vypukol, keď Kosovo vyhlásilo, že Srbom žijúcim na severe, ktorí sú podporovaní Belehradom, nariadilo, aby začali používať poznávacie značky na autá vydané v hlavnom meste Priština.
Situácia sa upokojila po tom, čo kosovský premiér Albin Kurti pod tlakom USA a Európskej únie súhlasil s odkladom pravidla o číselných značkách do 1. septembra a mierové jednotky NATO dohliadali na odstránenie zátarás, ktoré postavili Srbi.
Srbský prezident Aleksandar Vučič však na tlačovej konferencii NATO povedal, že dnešné rozhovory s Kurtim, ktoré sprostredkovala EÚ, budú ťažké, pretože obe strany sa nezhodujú takmer v ničom.
Šéf NATO Jens Stoltenberg v stredu povedal, že aliancia zvýši svoje mierové sily v Kosove, ak dôjde k eskalácii napätia.
Povedal: “V súčasnosti máme v Kosove významnú misiu, vojenskú prítomnosť takmer 4 000 vojakov. Ak to bude potrebné, presunieme sily, rozmiestnime ich tam, kde to bude potrebné, a zvýšime našu prítomnosť. Už sme zvýšili prítomnosť na severe. Sme pripravení urobiť viac.”
Pán Kurti, ktorý sa neskôr stretol s pánom Stoltenbergom, zdôraznil odhodlanie Kosova stať sa členom NATO.
“Hrozby, riziká a výzvy, ktorým NATO čelí v súčasnom bezpečnostnom prostredí, pociťuje aj naša krajina,” povedal novinárom a spojil tieto problémy s vplyvom Ruska. “Kosovské inštitúcie a občania majú v súčasnej situácii dôvod byť ostražití voči (deštruktívnemu) prístupu nášho severného suseda ku Kosovu a regiónu vo všeobecnosti v rámci škodlivého programu Ruska pre Európu a Balkán.”
Kosovo získalo nezávislosť od Srbska v roku 2008, takmer desať rokov po partizánskom povstaní proti represívnej vláde Belehradu.
Srbsko z právneho hľadiska stále považuje Kosovo za neoddeliteľnú súčasť svojho územia.
Popiera, že by tam vyvolávalo napätie a konflikty, a obviňuje Prištinu z pošliapavania práv srbskej menšiny. Etnickí Srbi tvoria 5 % z 1,8 milióna obyvateľov Kosova, ktorí sú z 90 % etnickí Albánci.
Vučič povedal, že Srbsko sa chce vyhnúť akejkoľvek eskalácii situácie, ale je dôležité pochopiť, že existuje “nová generácia mladých mužov”, ktorí považujú Kosovo za srbské územie a už nebudú “znášať teror”.
Kosovský líder minulý týždeň vo verejnom prejave označil pána Vučiča za “malého Putina”, keďže Srbsko má naďalej veľmi blízko ku Kremľu.
Povedal: “V čase, keď sa celý demokratický svet dištancuje od Putina, náš severný sused organizuje zhromaždenia na jeho podporu, chváli ho a ospravedlňuje jeho zločiny na Ukrajine. Jeho priatelia v Srbsku chcú Rusko nalákať na Balkán. “Mier a bezpečnosť na západnom Balkáne nikdy neboli viac ohrozené malým Putinom zo Srbska.”
Srbsko toto obvinenie odmietlo a riaditeľ Úradu pre Kosovo a Metohiju Petar Petkovič povedal, že pán Kurti je “malý Hitler z Balkánu”.
Povedal: “V Hitlerových snoch a plánoch mu prekáža prezident Aleksandar Vučič, ktorý bojuje ako lev za záujmy srbského národa v Kosove a Metohiji, ktorý nikomu nedovolí uskutočniť nové etnické čistky. “Zatiaľ čo Belehrad pomáhal Srbom a Albáncom, Priština renovuje pamätný dom nacistického kolaboranta Xhafera Devu, a zatiaľ čo malý Hitler chce vytvoriť veľké Albánsko, Belehrad bráni iniciatívu Otvorený Balkán”.