Biskup Trstenský vo svojej homílii zdôraznil, že kňazský seminár je „srdcom diecézy“, od ktorého zdravia závisí život celého cirkevného spoločenstva. Zároveň vyjadril vrelé poďakovanie doterajšiemu rektorovi doc. Petrovi Majdovi, ktorý túto inštitúciu viedol počas troch funkčných období, celkovo dvanásť rokov. Pripomenul bohatú a neraz pohnutú históriu seminára od jeho založenia v roku 1815 až po obdobie komunistického prenasledovania, kedy bol násilne zatvorený, pričom zdôraznil, že duchovné diela postavené na Kristovi nemožno definitívne zničiť.

Hlavným poslaním seminára podľa spišského biskupa nie je produkovať „náboženských manažérov“ alebo cirkevných funkcionárov, ale formovať mužov, ktorí dokážu priniesť ľuďom Boha. Varoval pred nebezpečenstvom povrchnosti v myslení a spiritualite, pričom vyzdvihol potrebu hlbokého zakorenenia v Kristovi. „Kňaz bez modlitby sa stáva úradníkom, kňaz bez obety sa stáva funkcionárom a kňaz bez lásky ku Kristovi sa stáva prázdnym hlasom,“ uviedol biskup s tým, že seminár musí zostať predovšetkým školou vnútorného života.

Novému rektorovi Róbertovi Neupauerovi biskup poprial najmä múdrosť pri rozlišovaní, otcovské srdce a vnútornú slobodu, aby zostal verný Kristovi a Cirkvi. Pripomenul mu, že nevstupuje len do úradu, ale do veľkého príbehu osobností, akými boli biskupi Ján Vojtaššák či Štefan Barnáš. Na záver vyzval veriacich k modlitbám za seminár, aby zostal domom modlitby, Eucharistie a formácie, kde sa bohoslovci učia patriť Kristovi celým srdcom pod ochranou Panny Márie Levočskej.

Zdroj: Spišská diecéza, redakčne upravené

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk