Môj profil 
Predplatné
“Sunnitský svet sa po americkom zabití šiitského generála zjednotil v odpore proti americkej politike. A rovno vytiahol bielu vlajku, ešte veľmi ďaleko pred prvým výstrelom,” otvára analytička Tereza Spencerová svoj príspevok na stránkach televízie Prima.
Spencerová pripomenula slová Donalda Trumpa, ktorý pred niekoľkými dňami hovoril o možnom rozšírení NATO o krajiny Blízkeho východu. Americký prezident navrhol nový názov organizácie: NATOME (NATO Meddle East). Trump vyhlásil, že o tom hovoril s generálnym tajomníkom Aliancie Jensom Stoltenbergom.
Zmyslom tejto novej organizácie by bola vyššia angažovanosť v regióne Blízkeho východu v súvislosti s činnosťami proti terorizmu. V tomto Spencerová s Trumpom súhlasí.
“Naozaj je možné s Trumpom súhlasiť, že“ vojna proti teroru “je obrovským a stále väčším bremenom,“ napísala a dodala: “A k tomu sa nedávno prevalilo očividné, teda že Pentagon už 19 rokov klame o svojich úspechoch v Afganistane, prvej a najdlhšej zo všetkých “vojen proti terorizmu“. Inými slovami, za “vojnou proti teroru“ zostávajú len zničené štáty a regióny, nespočet mŕtvych, množiace sa teroristické skupiny a množiace sa teroristické útoky aj v Európe… A ďalej už celkom nič. Je vcelku logické, že by Trump túto nevďačnú a predovšetkým nefungujúcu úlohu chcel hodiť na iných. Ale členské štáty NATO k návrhu výrečne mlčia – asi len ťažko by doma “predávali“ premenu svojich armád v intervenčné sily, ktoré majú kdesi vo svete hlavne uľahčovať život Trumpovi.“
V súvislosti s možným rozširovaním NATO o štáty Blízkeho východu analytička píše, že je problém určiť vhodné štáty pre možný vstup do organizácie. Krajiny blízkeho východu totiž, podľa jej názoru, zaujímajú úplne iné pozície ako tie nutné k vstupu.
“(…) sunnitský svet sa po americkom zabití šiitského generála zjednotil v odpore proti americkej politike, čo podľa všetkého príliš nezodpovedá kalkuláciám Bieleho domu alebo rozšírenej západnej predstave o smrtiacej nevraživosti medzi sunnitmi a šiitmi. A nielen zjednotil, rovno vytiahol bielu vlajku, ešte veľmi ďaleko pred prvým výstrelom,” myslí si Tereza Spencerová.
Vražda iránskeho generála Solejmáního
Spojené štáty dňa 3. januára v Bagdade zabili iránskeho veliteľa špeciálnych síl Kásima Solejmáního a ďalších desať ľudí, vrátane dôstojníkov Iránskych revolučných gárd a vysoko postavených činiteľov šiitskej domobrany Iraku. Washington svoj krok odôvodnil tým, že iránsky veliteľ stál za útokmi proti americkým silám v Iraku. Vražda vysoko postaveného generála vyvolala novú vlnu napätia na Blízkom východe.
V odvetnej reakcii duchovný vodca Iránu Sajjida Alí Chameneí varoval pred “krutou odplatou“ a už v noci 3. januára iránske ozbrojené sily podnikli raketový útok na americké základne v Iraku.
.jpg)
