Rijád 16. augusta 2018 (HSP/Foto:TASR/AP-Presidency Press Service)

„Keď Západ hovorí o „diktátorských režimoch“, ktoré potláčajú ľudské práva, slobodu prejavu a ďalšie nenahraditeľné atribúty „západných hodnôt“, hovoria v zásade len o režimoch, ktoré si nemôžu dovoliť (alebo nechcú) platiť výpalné „vodcom slobodného sveta“,“ uviedla na margo postoja USA a ostatných západných mocností na súčasnú Saudskú Arábiu česká expertka na Blízky východ Tereza Spencerová vo svojom komentári pre portál Literární noviny.

Zaujímavý je v tejto súvislosti meniaci sa postoj Kanady. „Kanadská ministerka vyzvala na prepustenie dvoch väznených saudských feministiek a Rijád akoby explodoval zlosťou. Vypovedal kanadského veľvyslanca, odvolal z kanadských vysokých škôl svojich asi 16-tisíc študentov, začal sa zbavovať kanadských dlhopisov a investícií „bez ohľadu na to, čo to bude stáť“, a bizarne obvinil Kanadu z toho, že je „najväčším utláčateľom žien na svete“.

Na twitterovom účte jedného z členov kráľovského rodu sa nakrátko dokonca objavil obrázok dopravného lietadla mieriaceho na torontský mrakodrap, pričom túto – asi nechtiac úprimnú – pripomienku 11. septembra sprevádzalo arabské príslovie, podľa ktorého zle dopadne každý, kto strká nos tam, kam nemá… ,“ uviedla na ilustráciu pravej tváre Saudov Spencerová.

Kanadu takáto prudká reakcia očividne zaskočila, a v tichosti už začala hľadať pomoc „zo šlamastiky“, však faktom zostáva, že saudská kráľovská rodina si zo západných „hodnôt“ robí „dobrý deň“, pretože má istotu, že všetko prebije svojimi petrodolármi.

„Vďaka nim dokázala dlho (okrem iného aj vyhrážkami, že stiahne stovky miliárd svojich investícií) vzdorovať Barackovi Obamovi. Bol pod tlakom, aby zverejnil takmer mýtických 28 strán správy z vyšetrovania teroristických útokov z 11. septembra, ktoré plne odhaľujú aktívny saudský podiel aj financovania teroristov. A keď už zverejnené nakoniec boli, žiadny trest pre Saudov dodnes nenasledoval… Súčasne sa im darí podplácať si bezpečnú pozíciu z hľadiska ľudských práv na pôde OSN, kde je im už roky umožnené „vyšetrovať“ svoje vlastné vojnové zločiny v Jemene.“

Ochranný dáždnik

Česká novinárka dodáva, že najnovšie nad Saudskou Arábiou „ochranný dáždnik“ roztiahol Donald Trump, ktorého si vlani kúpili za 400 miliárd dolárov v zbrojných zákazkách. „Je potom už len iróniou dejín, že saudský hnev na Kanadu dopadá vo chvíli, keď sa potvrdili správy z posledných rokov, že pri svojej agresii proti Jemenu aktívne spolupracujú s Al Káidou. Alebo keď Saudi tvrdia, že zmasakrovaný školský autobus plný detí v jemenskej Saade bol „legitímnym vojenským cieľom“. Alebo keď odmietajú kanadské „zasahovanie do svojich vnútorných záležitostí“, zatiaľ čo sami usilujú o zvrhnutie rôznych režimov, od Kataru cez Irán a Jemen až po Sýriu a neváhajú väzniť predsedu vlády zvrchovaného štátu, aby ho donútili k rezignácii… Koniec koncov, ku všetkému dôsledne mlčia aj teraz „trestaná“ Kanada a ďalej dodáva Saúdom zbrane za miliardy. Mimochodom, pre porovnanie: zbrojný kontrakt dosahuje 14,8 miliardy dolárov, kanadská humanitárna pomoc bombardovanému Jemenu na hrane humanitárne katastrofy činí až doteraz 65 miliónov…“

Skutočnosťou pritom zostáva, že saudský korunný princ a faktický vládca Muhammad bin Salmán sa síce snaží vystupovať ako „liberálny reformátor“, ale aj keby sa naozaj snažil, nespochybní extrémistickú wahhábistickú ideológiu, oficiálne náboženstvo Saudskej Arábie. Táto doktrína je „hlavným zdrojom globálneho terorizmu“ a riadia sa ňou nielen Al Káida, ale aj Daéš a ďalšie teroristické skupiny. Je to učenie, ktoré sa vyznačuje nepružnosťou, netolerantnosťou a ochotou okamžite zabiť „neveriacich“, pričom sa tento pojem vzťahuje nielen na vyznávačov iných náboženstiev, ale aj na ateistov alebo i na moslimov, ktorí sa odmietajú vracať k praktizovaniu islamu „mečom“.

„Krajiny Perzského zálivu sú niektoré veľmi bohaté, ale bez Spojených štátov už by neexistovali,“ zhŕňa realitu Donald Trump. „Neboli by tu už minulý týždeň. Chránime ich. A tak jednoducho musia platiť. „Inými slovami, všetky tie neustále skloňované“ západné hodnoty „sa dajú kúpiť, ako na trhu. A nie je to len problém Trumpa, on túto realitu nestvoril, len ju zdedil, akceptoval a pritom sa nebál ju otvorene popísať,“ dodáva Spencerová.

Výpalné

Novinárka si myslí, že možno z toho vyvodzovať, že keď Západ hovorí o „diktátorských režimoch“, ktoré potláčajú ľudské práva, slobodu prejavu a ďalšie nenahraditeľné atribúty „západných hodnôt“, hovorí v zásade len o režimoch, ktoré si nemôžu dovoliť (alebo nechcú) platiť výpalné „vodcom slobodného sveta“, či už v podobe zbrojných kontraktov a iných obchodov? Trebárs pre taký Irán sú „úplatky“ Amerike čímsi nepredstaviteľným, a tak je aktuálne najväčším terčom zastrašovania…“

„Je príznačné, že obrázok s lietadlom „útočiacim“ na Montreal nechal Kanadu aj Twitter „v pokoji“, aj keď takú otvorenú hrozbu „štátneho terorizmu“ v podaní niekoho iného by sprevádzal nielen škandál, ale aj právne kroky. Alebo aspoň zrušenie účtu na Twitteri. Mlčaním reagovalo aj americko-saudské „antiteroristické centrum“, ktoré bolo zriadené v Saudskej Arábii. Je pritom vcelku jasné, prečo si Saudi pre svoj „hnev“ vybrali zrovna Kanadu: účtovné škody budú zanedbateľné. Kanada saudskou ropou pokrýva len asi 10 percent svojej spotreby a s výnimkou veľkého zbrojného kontraktu nie sú obchodné vzťahy medzi oboma krajinami nijako významné. Saudi do kanadského biznisu od roku 2006 investovali len asi šesť miliárd dolárov, Kanada tento rok do Saudskej Arábie vyviezla tovar a služby za miliardu a doviezla za poldruha miliardy.“

„Je jasné, že korunný princ využíva Kanadu na to, aby vyslal zvyšku sveta odkaz, že ak niekto bude chcieť robiť so Saudmi obchody, musí mlčať o ľudských právach,“ vysvetľujú experti, podľa ktorých je korunný princ „opitý mocou, arogantný a trpí silnou dávkou mladíckej naivity a taktiež verí, že má Donalda Trumpa vo vrecku, a tak si môže robiť, čo chce. „V každom prípade mu to ale vychádza, lebo za peniaze možno očividne kúpiť kohokoľvek a čokoľvek. Vrátane lídrov „slobodného sveta“. Alebo trebárs pokoj pre ďalšie zabíjanie v Jemene. Posledný odhad obetí saudskej agresie pochádza z augusta 2016 a hovorí o 10-tisícoch obetí. Odvtedy Saudi so svojimi spojencami vrátane Spojených štátov a Al Káidy, zabíjajú samozrejme ďalej, ale „počítadlo“ sa akosi „zaseklo“. Mlčia nielen západní politici, ale aj neziskové organizácie, ktoré sú inak aktívne napríklad pri „prepočítavaní“ obetí vojny v Sýrii. V Jemene pritom nejde len o obete bombardovania alebo konfliktu všeobecne, pretože saudská námorná blokáda jemenských prístavov už dlho bráni tomu, aby sa do krajiny dostali lieky vrátane životne dôležitého inzulínu…“