Špeciálny štatút pre kúpeľné mestá primátorka Sliača Ľubica Balgová víta

Spresnila, že mestá a obce s kúpeľmi majú určité povinnosti, ktoré nemajú ostatné samosprávy. „Keď k nám príde návštevník, zdrží sa približne tri až štyri týždne. Potrebuje tak viac priestoru pre existenciu, keďže nie je každý deň len na procedúrach,“ objasnila. V tejto súvislosti má tak podľa nej Sliač vyššie náklady za odpad i verejné osvetlenie. „Potrebujeme osvetliť aj také miesta, kde bežný Sliačan večer nepôjde. Návštevník kúpeľov však chce vidieť všetko, čo v tom meste je,“ podotkla.

Ako ďalej uviedla, veľkým problémom Sliača je kanalizácia. Minerály z minerálnej vody sa podľa primátorky usádzajú v kanalizácii a samospráva má vyššie náklady na jej údržbu. Zdôraznila, že odkanalizovaných majú 95 percent mesta. Priblížila, že kúpele sú v Sliači na konci mesta a kým sa hostia dostanú do centra, využívajú mestskú infraštruktúru ako chodníky i verejné osvetlenie.

„Veľa peňazí dávame za vývoz komunálneho odpadu. Kúpeľní hostia využijú tú nádobu, ktorá je v meste. Sú však disciplinovaní a dodržujú poriadok,“ poznamenala s tým, že vlani prišlo do mesta na strednom Slovensku spolu približne 45.000 pacientov, návštevníkov i turistov.

Konkrétne sumy, ktoré by kúpeľným mestám pomohli, je podľa primátorky ťažké definovať. Súvisí to s polohou mesta, jeho problémami, s počtom kúpeľných hostí i obyvateľov.

Splnomocnenec vlády SR pre územnú samosprávu Michal Kaliňák povedal, že všetkým kúpeľným mestám a obciam chce štát nájsť špeciálny štatút, aby mali niečo navyše. Zvýhodniť by ich mohli napríklad vo vzťahu k pozemkovým úpravám, vodovodom, kanalizáciám i k samotnému rozvoju územia.