“Pflegerin” na Slovensku by priniesol úľavu seniorom a prácu pre tisícky

Bratislava 17. októbra (TASR/HSP/Foto:TASR)

Platy sú vyššie, ale “dane” najvyššie

Mnohé ženy (a niekedy aj muži) opúšťajú “slovenské hladové doliny” a odchádzajú do Rakúska či Nemecka. Tam poskytujú starostlivosť “lukratívnym” starším ľuďom. Mzda sa síce pohybuje od 50 eur na deň, ale aj daň je vysoká. Daň v podobe minimálne štrnásťdňového odlúčenia od svojich detí, partnerov a blízkych.

Lenže aj v tomto zamestnaní postupne dochádza k čoraz väčšej konkurencii. Agentúry si dnes už vyberajú najmä pracovníkov so skúsenosťami a najmä plynulou nemčinou. “Nováčik” musí mať dobré “sociálne kontakty”, aby sa dostal k dobrej rodine s dobrým príjmom. 

Slovenské opatrovateľské služby už tiež nie sú zriedkavosťou. Ich ceny sa však približujú k rakúskym či nemeckým. “Maličkou chybičkou” v tomto systéme je, že slovenské dôchodky sa majú od tých zahraničných ďaleko. Dôsledkom je, že ich využíva malý počet seniorov. Starostlivosť sa preto nedostáva k tým, ktorí to najviac potrebujú. 

Nechajme seniorov v ich domácom prostredí 

V dnešných dňoch sa spustila diskusia o zavedení opatrovania starých a chorých ľudí priamo v ich domácom prostredí. To by umožnilo zamestnať tisícky ľudí. Zároveň by sa vyriešil problém so sociálnou starostlivosťou, na ktorú majú títo ľudia nárok, no zariadeniam na to určeným chýba dostatok kapacít. Takýto návrh riešenia problému starostlivosti o starých ľudí a zároveň nezamestnanosti priblížili na dnešnej spoločnej tlačovej konferencii v Bratislave Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti (IZ) a Martin Halás z Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík a alternatív (IVRA).

“Je to vynikajúca možnosť na zamestnávanie. Práve v oblasti opatrovania sa vytvára možnosť pre pracovné miesta,” konštatoval Halás. Populácia na Slovensku starne, čím ďalej, tým viac ľudí tak bude odkázaných na sociálnu starostlivosť.

“Ľudské kapacity na opatrovanie máme, ale ľudia si nemajú túto službu z čoho zaplatiť,” opísal Halás. V súčasnosti majú nárok na príspevok pri opatrovaní len tí, ktorí sú umiestnení v zariadeniach sociálnych služieb. Tých je na Slovensku približne 35.000. Ďalších 4600 ľudí na umiestnenie do takýchto zariadení len čaká. A o približne 15.700 ľudí sa starajú mestá a obce zo svojich rozpočtov.

Halás preto navrhuje, aby štát poskytoval týmto ľuďom príspevok, z ktorého by si opatrovanie financovali. Príspevok by mohol byť podľa jeho slov odstupňovaný podľa miery ochorenia, a teda potrebného rozsahu starostlivosti. Mohol by sa tak pohybovať od 184 eur do 320 eur mesačne. Štát by takýmto krokom podľa Halása zamestnal tisícky ľudí vo všetkých regiónoch Slovenska.

Systém by priniesol pozitíva všetkým

V zavedení príspevkov je možné vidieť mnohé pozitíva. Mnohí ľudia budú mať zamestnanie v blízkosti svojho bydliska. Platy síce budú “slovenské”, ale “daň” za odlúčenie sa výrazne zníži. Seniori ostanú v prostredí, v ktorom prežili väčšiu časť svojho života. V prostredí, ktoré je pre nich znakom bezpečia, stability a lásky.

Blízka rodina s pomocou opatrovateľov predíde “syndrómu vyhorenia”. Pretože 24- hodinová starostlivosť vedie k postupnej apatii a rutine. Pri neustálej starostlivosti o chorého člena rodiny dochádza k obmedzovaniu sociálnych kontaktov a vedie to k stresu a depresii. Starostlivosť, ktorá začínala láskou, zhovievavosťou a ochotou končí rutinou a povinnosťou bez prejavu akýchkoľvek emócii. Dá sa tomu predísť, ak sa štát odhodlá decentralizovať svoju starostlivosť o seniorov a pomôže tak im, nezamestnaným i sebe. 

zf