Košice 12. decembra 2019 (HSP/Foto:Pixabay)

Smernica vydaná rektorom STU „Oznamovanie protispoločenskej činnosti a ochrana oznamovateľov na STU Bratislava“ už názvom zaváňa totalitarizmom a evokuje spomienky na socialistické časy a vtedajší spôsob fungovania. Vyvolala zároveň veľkú odozvu v akademickej obci a my vám dnes prinášame otvorený list Doc. Ing. Jána Dudáša DrSc z Technickej univerzity v Košiciach napísaný profesorovi Prof. Ing. Miroslavovi Fikarovi DrSc., ktorý smernicu vydal, v ktorom Doc. Dudáš reaguje v širších súvislostiach na dianie na dnešných vysokých školách

Pán rektor M. Fikar,

ste rektorom mojej Alma mater, kde som štúdium v odbore Fyzika tuhých látok ukončil v roku 1969 s červeným diplomom. Nedávno ma kolega z STU informoval o  Smernici rektora č. 4 /2019 „Oznamovanie protispoločenskej činnosti a ochrana oznamovateľov na STU Bratislava z 24.9.2019“.

Pán rektor, prekvapil ma nielen názov uvedenej smernice a z jej obsahu najmä body:

1) Čl. 2 Závažná protispoločenská činnosť, bod 4a: Trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskej únie;

2) Čl. 3 Ochrana oznamovateľa a odmena oznamovateľa, bod 3: Oznamovateľovi môže byť poskytnutá odmena;

3) Čl. 5 Podávanie oznámení,  bod 2b: Osobne do Podateľne Rektorátu STU.

V priebehu historického vývoja vysokých škôl, najmä od doby osvietenstva, sa univerzita vyprofilovala ako kľúčový kormidelník intelektuálneho vývoja spoločnosti s hlavnou civilizačnou úlohou univerzity  sústrediť sa na dohľad nad našou kultúrou a určovať jej orientáciu (rektor Dublinskej univerzity H. Newman in Dudáš, Absurdity vysokých škôl a inteligencie na Slovensku 2011, s. 86).

Od obdobia osvietenstva je hlavnou úlohou vzdelanca hľadať pravdu, vedieť ju rozpoznať uprostred lží, a nielen ju pomenovať, ale aj brániť, pretože esenciou civilizácie je systematická cesta za pravdou, racionálne vnímanie všetkých aspektov skutočnosti a prispôsobenie sa jej zákonitostiam. Civilizácia znamená otvorenie dverí k nekonečnu (P. Johnson, Nepřátelé společnosti 1999, s. 51).

Od 20. storočia hodnota pravdy v západnej spoločnosti má klesajúcu tendenciu a pravda sa nahrádza vyfabrikovanou pravdou (prezident Európskej fyzikálnej spoločnosti prof. F. Wagner, europhysics news, No. 5/2007) , teda lžou a to za pomoci univerzít, najmä ich humanitných disciplín.

Už francúzsky vzdelanec J. Benda poukázal na zradu vzdelancov v rovnomennej knihe a upozornil na príklon humanitných vzdelancov k službe politickým vášňam a to vo vedeckom rúchu. Humanitní vzdelanci prestali byť strážcovia duchovnosti a slúžia duchovnej organizácii politických nenávistí a tým zrieknutie sa ideálov všeľudskej kultúrnosti a civilizovanosti. Stali sa z nich nepriatelia spoločnosti (J. Benda, Zrada vzdelancov, 1929; P. Johnson, Nepřátelé společnosti 1999 ).

Jedným z najpríznačnejších rysov zla je zakazovanie otázok a tabuizovanie alebo kriminalizácia úprimného hľadania odpovedí. Zakazovať ľuďom klásť otázky a hľadať odpovede znamená popierať to, čo nás robí ľuďmi. Veď od renesancie, iniciovanej byzantskými vzdelancami, kedy sa utváral moderný Európan, patrí kritické myslenie a právo pochybovať o čomkoľvek k vlastnostiam, tvoriacim identitu Európana v súlade s princípom antických filozofov „De omnibus dubitandum“, ktorá je pre verejný diskurz ako aj pre inteligenciu na Slovensku terra incognita, čo potvrdzuje jej rurálny charakter (J. Bakoš, Intelektuál a pamiatka, 2004).

Ústup EU od hľadania pravdy reprezentuje napríklad najnovší dokument EU č. 2019/2819 „Uznesenie o význame európskej pamäti pre budúcnosť Európy“ , ktorý je zákerným a trestuhodným uznesením o návrhu a podpore prepisovania histórie v rozpore s historickými faktami  a svedčí o rozhodujúcom vplyve najnižšej vrstvy inteligencie – lumpeninteligencie v tomto orgáne.

A ako plní  skutočné univerzitné poslanie konferencia rektorov v SR, ilustruje jej stanovisko k výzve prvej ponovembrovej generácie, aby sa vyjadrila k stavu spoločnosti a k jej ďalšiemu smerovaniu. Reakcia rektorskej konferencie bolo mlčanie. Tým sa táto konferencia deklarovala ako spolok záhradkárov, z ktorej každý sa stará a svoju záhradku a problémy spoločnosti sú jej cudzie. Svedčí to o absencii  nielen najvyššej vrstvy inteligencie – intelektuálov v jej radoch, ale aj inteligentov, sú na úrovni strednej vrstvy inteligencie – polointeligentov, ktorí aj keď a ak dodržujú odbornú morálku i humánnu morálku, tolerujú jej porušovanie inými. Navyše niektorí rektori i dekani sa zapojili do protispoločenskej činnosti, ako napríklad Váš predchodca rektor Redhammer, najvyšší politik v rámci STU, ktorý dal rektorské voľno študentom, aby sa mohli zúčastniť na protištátnom puči, iniciovanom zo zahraničia agentmi skrytého globálneho prediktora, čo je v rozpore s akademickou intelektualitou ako aj apolitickosťou  univerzitného prostredia.

Je dostatok hodnovernej faktografickej literatúry, ktorá pravdivo zobrazuje deformáciu Európskej únie na totalitnú diktatúru, horšiu, ako sme mali z Moskvy.

Ohľadne  meritu Vašej smernice – finančných záujmov Európskej únie –  je význačné odzrkadlenie jej ekonomickej činnosti v diele slovenského ekonóma minimálne európskej úrovne: „EU nerešpektuje ekonomické poznatky, ba robí proti nim“ (J. Husár, Aj ekonómia je veda, 2018).

Ekonomika a hospodárske vedenie sa zmenili na lupičskú sústavu (Program 2000, s. 274). Európska únia je neoliberálny projekt pre kapitál a nie pre ľudí. Európska únia zrádza záujmy národov, nad ktorými si osobuje vládu. Vedenie EU sa vyhýba referendám. Ústredné financie EU (ECB) riadia ľudia, ktorí nie sú volení a sú nekontrolovateľní. Európska únia je projekt CIA. Je to novodobý sofistikovaný diktát, vedome konštruované rušenie národného štátu (http://euserver.parlamentnilisty.cz/Articles/1483-americke-tajne-sluzby-ve-velkem-podporovaly-evropske-federalisty-aneb-evropa-rockefelleru-ctete-o-tajnem-pozadi-evropske-unie.aspx). Brusel hrá úlohu poslušného asistenta geostrategických plánov anglosaského sveta, americko-britskej koalície. Bruselský centralistický model určil pre slovanské národy úlohu poslušných štatistov, ktorí sa vzdali trhov, samostatnej hospodárskej i zahraničnej politiky a spejú do štádia nesvojprávnosti. Komisári v Bruseli sú v konečnom dôsledku pešiakmi nadnárodného kapitálu..

Podľa francúzskeho ekonóma Pikettyho európska integrácia priniesla východným štátom vyššiu produktivitu, no odčerpávanie HDP. V rokoch 2010 – 2016 odišlo zo SR 4,2 % HDP v kapitálových príjmoch oproti 2,2 % opačným smerom (in M. Tkáč, extraplus č. 1/2019, s. 13). Čiže SR je v postavení kolónie a my sme motroci (moderní otroci).

Vaša smernica nielenže je v príkrom rozpore s uvedenými zásadami a poslaním univerzity, ale je v príkrom  rozpore s univerzitnou intelektualitou, iniciovanou autorom prvej paradigmy univerzitného vzdelávania Thálesom z Milétu (6. st. p.n.l.) „Klásť otázky a hľadať odpovede na ne“ – a ja dodávam, že bez obmedzenia – ako aj autormi ďalších humánnych paradigiem univerzitného vzdelávania ako bol rektor Dublinskej univerzity Henry Newman či zakladateľ prvej sekulárnej univerzity a gymnázia pruský minister vzdelávania, filozof a diplomat F. W. von Humboldt. Takéto nariadenia menia vysoké školy na denunciačné inštitúcie v slúžnovskom predklone pred skrytými silami globálneho prediktora a svedčia, že sú to univerzity len de jure, nie de facto.

Je otázne, či táto smernica je prejavom hlúposti, bezbrehej naivity či schizofrénneho zámeru byť nekritickým sluhom Bruselu a nie ochrancom Slovenskej republiky. Žiaľ, táto smernica ako aj to, že nevznikol žiaden prejav kritiky takýchto naradení, dokazuje absenciu intelektuálov medzi vedením a zamestnancami STU. Univerzity nie sú miestom oživovania otázok a diskusií. Obdobne ako na Západe sú to stojaté vody, ktoré páchnu morálnymi kompromismi a dezilúziou. Profesori sú akoby „platenými kňazmi“ (H. Makow, Krutá pravda a bezočivé lži, Utajované dejiny sveta 2015, s. 239). Komunita na vysokých školách ešte nedospela do stavu akceptovania kritiky a polemiky ako pracovných nástrojov.

Takáto smernica je de facto podporou tých, ktorí pôsobia proti občanom Slovenskej republiky. A ak sa na vládnej a zákonodarnej úrovni SR prijímajú obdobné deviantne dementné nariadenia, svedčí to o odbornej i humánnej kríze navrhovateľov a schvaľovateľov, teda o lumpeninteligencii v týchto funkciách. A na margo učiteľov takýchto „odborníkov“ najmä z humanitných disciplín význačnú charakteristiku prezentoval kritický sociológ: „Doba po roku 1989 je úrodná na idiotov ovenčených profesorskými a docentskými titulmi“.

S pozdravom

Doc. Ing. Ján Dudáš, DrSc., v. r.

Technická univerzita

Košice