Verejný ochranca práv: Situácia sa nezlepšila. Na invalidný dôchodok ľudia stále čakajú dlhé mesiace

V poslednom období musel verejný ochranca práv v súvislosti s invalidným dôchodkom skonštatovať porušenie základných práv šiestich podávateľov. Spoločným znakom týchto prípadov je dlhé, niekoľkomesačné čakanie na posúdenie zdravotného stavu posudkovým lekárom, a to aj napriek opakovaným výzvam a telefonátom Sociálnej poisťovni.

V piatich prípadoch zistil verejný ochranca práv porušenie základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Porušenie základného práva spočívalo v tom, že Sociálna poisťovňa s podávateľmi spísala žiadosť o dôchodok s dlhým časovým odstupom od uplatnenia nároku, teda od momentu, kedy žiadateľ prvýkrát prišiel na pobočku Sociálnej poisťovne s cieľom spísania žiadosti o dôchodok.

Až po dvadsiatich mesiacoch bolo rozhodnuté. Dovtedy míňal podávateľ úspory

V prvom prípade sa podávateľ obrátil na Sociálnu poisťovňu ešte v decembri 2024. Navštívil pobočku Sociálnej poisťovne, kde s ním však spísali iba záznam o uplatnení nároku na invalidný dôchodok a nie samotnú žiadosť. Sociálnej poisťovni tak nezačali plynúť zákonné lehoty a podávateľ musel čakať. V polovici júla 2025 doručil Sociálnej poisťovni ďalšie doklady. Odvtedy sa nič nedialo a úspory, z ktorých dovtedy žil, sa mu postupne míňali.

Po intervencii verejného ochrancu práv nastali zmeny

Až po tom, čo Sociálnu poisťovňu oslovil verejný ochranca práv, sa veci pohli. Poisťovňa sa opätovne spojila s podávateľom a spísala s ním žiadosť o priznanie invalidného dôchodku – teda až dvadsať mesiacov po uplatnení nároku. Takto dlhé obdobie nie je možné považovať za primerané.

Druhý podávateľ si uplatnil nárok na invalidný dôchodok v septembri 2025, no na spísanie samotnej žiadosti čakal až do 8. apríla 2026, teda viac ako šesť mesiacov. K spísaniu žiadosti došlo až po tom, ako sa o vybavovanie veci začala zaujímať manželka žiadateľa.  Pracovníci pobočky jej odporučili, aby manžel žiadosť spísal aj bez predchádzajúceho posúdenia zdravotného stavu. Takýto postup by však mal byť bežnou praxou.

Povinnosť spísať žiadosť aj pri nesplnení podmienok na dôchodok

Aj v ďalších troch prípadoch umožnila Sociálna poisťovňa podávateľom spísať žiadosť o dôchodok až s výrazným časovým odstupom od uplatnenia nároku: po troch, deviatich a dokonca až po jedenástich mesiacoch, a to napriek ich opakovanej snahe a jednoznačne prejavenému záujmu spísať žiadosť o invalidný dôchodok hneď pri prvej návšteve. Hoci zákon neurčuje presnú lehotu na  spísanie formálnej žiadosti o invalidný dôchodok, Sociálna poisťovňa nemôže tento úkon neprimerane odkladať. Sociálna poisťovňa je povinná spísať žiadosť aj vtedy, ak sa domnieva, že žiadateľ nespĺňa podmienky na priznanie dávky alebo ak k žiadosti nie sú doložené všetky potrebné doklady.

„Prípady poukazujú na to, že Sociálna poisťovňa musí konať v primeranom čase a zabezpečiť ľuďom reálny prístup k uplatňovaniu ich práv,“ uvádza verejný ochranca práv.

Právna úprava síce pripúšťa, aby poistenci uplatnili nárok na dôchodok a spísali formálnu žiadosť o dôchodok v rôznych dňoch, takýto postup by ale mal vyplynúť z individuálnych okolností prípadu a z legitímnych dôvodov. Nemal by byť štandardom uplatňovaným Sociálnou poisťovňou všeobecne.

Rozdiel medzi uplatnením nároku a spísaním žiadosti

Okamih uplatnenia nároku na dôchodok je dôležitý pre prípad spätného priznania dôchodku, ktoré je možné najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku. Následne po predložení potrebných dokladov žiadateľ spíše formálnu žiadosť o dôchodok.

Spísanie žiadosti o dôchodok je dôležitým momentom, lebo až ním sa začína konanie o invalidnom dôchodku. „Až týmto dňom začína Sociálnej poisťovni plynúť zákonná lehota na rozhodnutie,“ dodáva verejný ochranca práv. Zároveň až týmto momentom nadobúda poistenec procesné postavenie účastníka konania, s ktorým zákon o sociálnom poistení spája širší rozsah práv.

Nastávajú prekvapenia z toho, čo ľudia skutočne podpísali na pobočke

Z podnetov vyplynula aj pre podávateľov často nejasná a nezrozumiteľná komunikácia pobočiek Sociálnej poisťovne. Podávatelia sa totiž často domnievajú, že žiadosť o dôchodok úspešne spísali. S niekoľkomesačným odstupom sú prekvapení po zistení, že spísali iný dokument, ktorým „len“ uplatnili nárok na dôchodok.

V poslednom prípade verejný ochranca práv zistil porušenie základného práva podávateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Dôvodom bolo neprimerane dlhé konanie o odvolaní proti rozhodnutiu, ktorým bola zamietnutá žiadosť o zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Podávateľ poberal invalidný dôchodok v sume 192 eur mesačne. Táto suma mu nepostačovala ani na pokrytie nákladov na základné potreby a lieky.

Osem mesiacov čakal na rozhodnutie o odvolaní

Od podania odvolania 6. augusta 2025 do rozhodnutia o ňom 30. apríla 2026 uplynulo viac ako osem mesiacov. Sociálna poisťovňa je pritom povinná o dôchodku rozhodnúť do 60 dní od začatia konania. Len ak je prípad mimoriadne zložitý, môže lehotu predĺžiť o ďalších 60 dní alebo následne prerušiť konanie. Ani prerušenie konania však nezbavuje človeka práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Sociálna poisťovňa v reakcii na návrh verejného ochrancu práv prisľúbila, že ak predlžuje lehotu na rozhodnutie, vždy bude adresáta informovať o presnom dni, kedy táto lehota uplynie.

Verejný ochranca práv upozorňuje, že posúdenie zdravotného stavu žiadateľa o invalidný dôchodok nie je výnimočným úkonom, ale nevyhnutnou súčasťou každého konania o invalidnom dôchodku. „Ak Sociálna poisťovňa každoročne rozhoduje o tisícoch žiadostí  o invalidný dôchodok, pri ktorých je posúdenie zdravotného stavu nevyhnutné, nemožno túto skutočnosť samu osebe považovať za dôvod na predlžovanie zákonnej lehoty. Žiadatelia potrebujú vedieť, na čom sú, a rozhodnutie o ich nároku by nemalo byť odkladané len preto, že konanie zahŕňa štandardný postup, ktorý zákon predpokladá,“ zdôraznil verejný ochranca práv.

Vo všetkých prípadoch Sociálna poisťovňa odôvodnila potrebu čakať na posúdenie zdravotného stavu niekoľko mesiacov nedostatkom posudkových lekárov. Zdravotný stav na účely invalidity nemôže totiž posúdiť akýkoľvek odborný lekár, ale len atestovaný posudkový lekár sociálneho poistenia. Vychádza pritom z lekárskych správ od odborných lekárov. Výsledok posúdenia je odborný posudok o invalidite, kde posudkový lekár konštatuje, či je človek invalidným, od akého dátumu, a určí mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách. Od týchto skutočností závisí vznik nároku na invalidný dôchodok a jeho suma.

Nedostatok personálu však nemôže ospravedlniť neprimerané čakanie

„Skutočnosť, že Sociálna poisťovňa nemá dostatok posudkových lekárov, je mi z mojej činnosti známa. Nejde o nový problém. Zdôrazňujem však, že nedostatočné personálne obsadenie nie je primeraným argumentom na zbavenie sa zodpovednosti konajúceho orgánu za vzniknuté prieťahy, a tieto skutočnosti nesmú byť na ujmu ľudí,“ hovorí verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský.

Dôležitou okolnosťou posledného prípadu bolo, že posudkoví lekári sa pri posúdení zdravotného stavu neriadili odporúčaním odborných lekárov na zvýšenie miery invalidity podávateľa. Sociálna poisťovňa sa vyjadrila, že posúdenie invalidity nie je v kompetencii odborných lekárov a nezohľadnila tú skutočnosť, že žiadatelia o dôchodok bez odborného medicínskeho vzdelania nie sú povinní rozlišovať kompetencie posudkového lekára a odborných lekárov. „Ak posudkový lekár s odporúčaniami odborných lekárov nesúhlasí, o to dôslednejšie sa musí s ich odlišným názorom vysporiadať v odbornom posudku o invalidite,“ dodáva verejný ochranca práv.