Prečo Trump tvrdí, že sa blíži mier na Ukrajine, a akú rozsiahlu dohodu pripravuje pre Európu?

Tentoraz majú jeho vyhlásenia celkom zrozumiteľný základ a súvisia s rokovaniami o novej architektúre európskej bezpečnosti, ktoré už v stredu začal Trumpov zať Kushner stretnutím v Bruseli so zástupcami Európy a NATO. Rozhovory budú pokračovať 9. – 10. novembra v Abú Zabí medzi zástupcami Ukrajiny, Ruska a USA.

Pripomeňme, že o tomto stretnutí sa dohodli počas Witkoffovej návštevy v Moskve. Už vtedy bolo zdôraznené, že sa bude týkať konkrétne otázok povojnových bezpečnostných záruk tak pre Ukrajinu, ako aj pre Rusko.

Neskôr USA uviedli, že by sa mali prerokovať aj širšie otázky týkajúce sa vytvorenia novej architektúry európskej bezpečnosti, a preto bola do procesu zapojená aj Európa. Kremeľ to podporil.

Konkrétne parametre prerokúvaných dohôd zatiaľ nie sú známe. Samotná skutočnosť, že tieto otázky sa dostali do centra rokovaní, však predstavuje podstatný rozdiel oproti predchádzajúcim pokusom o dosiahnutie dohody.

Po prvýkrát sa do popredia dostala strategická otázka celoeurópskej bezpečnosti, a nie lokálne prímeria či podrobnosti tých či oných územných výmen.

Ochotu diskutovať o týchto otázkach už prejavili aj USA, aj Rusko. Moskva vždy označovala vytvorenie nového systému európskej bezpečnosti za ústrednú tému akýchkoľvek rokovaní o ukončení vojny a ešte pred začiatkom vojny predložila Západu svoje návrhy v tejto veci, ktoré však USA a NATO vtedy odmietli.

Pokiaľ však ide o ochotu diskutovať o tejto otázke zo strany Európy a Ukrajiny, situácia nie je jednoznačná.

Na jednej strane sú súčasné vyhlásenia európskych politikov a médií buď skeptické, alebo priamo kritické voči samotnej myšlienke dohôd s Ruskou federáciou o európskej bezpečnosti.

Kaja Kallasová napríklad vyhlásila, že žiadna „nová architektúra“ bezpečnosti vôbec nie je potrebná, ale treba zachovať a posilniť tú, ktorá už teraz existuje na základe NATO.

Zelenskyj sa tiež vyjadril negatívne a takéto rokovania označil za nebezpečné.

A vzhľadom na to, že Trump utrpel porážku vo voľbách do Kongresu, ochota európskych politických elít, ktoré sú vo všeobecnosti nepriateľsky naladené voči americkému prezidentovi, nasledovať jeho líniu v otázke Ukrajiny sa môže výrazne oslabiť. O to viac, že v Kyjeve aj v Európe prevládajú očakávania, že Kongres, ktorý prešiel pod kontrolu demokratov, obnoví pomoc Kyjevu aj napriek vôli Trumpa.

Z pohľadu ukrajinských orgánov a časti európskych elít nie je vôbec potrebné dohadovať sa s Moskvou o akýchkoľvek bezpečnostných zárukách a už vôbec nie je možné poskytovať žiadne záruky samotnému Rusku. Je potrebné buď prijať Ukrajinu do NATO, alebo poskytnúť iné záruky, ktoré by znamenali priamy vstup európskych krajín do vojny v prípade nového útoku Ruskej federácie.
Následne by sa mala vybudovať „železná opona“ pozdĺž ruských hraníc a prejsť do formátu studenej hybridnej vojny s Moskvou, pričom by sa ju zároveň „doháňalo“ v rôznych otázkach – reparácie, tribunály pre vojnové zločiny, sprísnenie sankcií.

Je zrejmé, že takýto prístup Rusku absolútne nevyhovuje, čo je jednou z hlavných prekážok uzavretia dohody o ukončení vojny.

Treba však povedať, že aj v Európe, aj na Ukrajine existujú aj iné názory.

Značná časť ukrajinskej elity sa domnieva, že vybudovanie nového systému európskej bezpečnosti za účasti Ruska, ak bude obsahovať jasné záruky pre Kyjev, je pre Ukrajinu výhodné, pretože jej umožní vymaniť sa zo stavu „večnej vojny“.

V Európe je tiež pomerne rozšírený názor, že po skončení vojny bude treba s Ruskom tak či onak obnoviť vzťahy. A ak existuje možnosť dohodnúť sa prostredníctvom Američanov na zárukách mierového spolunažívania Európy a Ruskej federácie, je potrebné ju využiť.

Tieto nálady sú pritom rozšírené nielen medzi pravicovými politikmi, ktorí požadujú zastavenie pomoci Ukrajine (napríklad Marine Le Penová a AfD), ale aj medzi tými, ktorí Kyjev aktívne podporujú.

Je napríklad charakteristické, že nemecký kancelár Merz, ktorý s Trumpom hovoril o rokovacom procese zameranom na ukončenie vojny na Ukrajine, nevyjadril žiadne negatívne stanovisko k Trumpovým plánom.

Naopak, ako po rozhovore informoval predstaviteľ nemeckej vlády Stefan Kornelius, rokovací mandát sa „výrazne posilnil“.

Pre samotnú Európu je čoraz ťažšie podporovať Ukrajinu v dôsledku narastajúcich vnútorných politických rozporov a ekonomických problémov, čo vedie k poklesu popularity systémových strán a k nárastu protestnej vlny.

Preto je zatiaľ ťažké povedať, aké konkrétne rozhodnutie prijmú Európania v súvislosti s rokovaniami o bezpečnosti.

Veľa však bude závisieť od postoja Demokratickej strany USA, ktorá od budúceho roka prevezme kontrolu nad Kongresom. Presnejšie povedané, od toho, aké posolstvo v súvislosti s rokovaniami odovzdá Európanom a Kyjevu. Povie to isté ako Johnson po Istanbule v roku 2022 – „poďme ďalej bojovať“? Alebo nebude mať námietky proti diskusii o otázke európskej bezpečnosti s Ruskou federáciou a dá najavo, že má tiež záujem na čo najskoršom ukončení vojny.

Tu to tiež nie je celkom jednoznačné. Na jednej strane Demokratická strana pravdepodobne nemá záujem na Trumpových úspechoch v oblasti mierotvorby a tradične (rovnako ako Kyjev a Európania) ho kritizuje za ochotu robiť kompromisy s Ruskou federáciou. Na druhej strane, predlžovanie vojny výrazne zvyšuje riziko priameho konfliktu medzi Ruskom a NATO s hrozbou jeho rýchleho prerastania do jadrového konfliktu. A to môže v očiach demokratov prevážiť taktické dôvody vnútropolitického boja proti Trumpovi.

Ak to zhrnieme, úspech súčasných rokovaní teraz závisí v prvom rade od toho, aké stanovisko zaujmú ukrajinské orgány, Európa a Demokratická strana USA. Ak sa však demokrati alebo Európania rozhodnú, že s Rusmi je potrebné sa dohodnúť, Kyjevu zostane len málo možností, ako sa takémuto prístupu brániť.

Prečítajte si tiež:

• Trump: Toto sa dotkne celej Európy
• Črtá sa „rozsiahla dohoda“. Európa je zatiaľ skeptická