„Priemysel v apríli už ďalej nerástol. A keďže v medziročnom porovnaní sa musel vyrovnávať s menej priaznivou porovnávacou základňou, tempo jeho medziročného poklesu sa prehĺbilo,“ konštatuje analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. Podľa neho ide síce z veľkej časti o dôsledok technických faktorov, no aprílové údaje zároveň naznačili, že viaceré segmenty priemyslu zostávajú zraniteľné.

Najväčšiu záťaž pre celkový výsledok predstavovali automobilový priemysel a výroba kovov. Produkcia dopravných prostriedkov medziročne klesla približne o 5,4 percenta, pričom výroba kovov sa prepadla o viac ako osem percent. Podľa analytika Slovenskej sporiteľne Maximiliána Wébera práve tieto dve odvetvia, ktoré spolu tvoria viac ako 30 percent slovenského priemyslu, vysvetľujú približne 2,5 percentuálneho bodu z celkového poklesu priemyselnej výroby.

Vývoj v automobilovom sektore je do veľkej miery ovplyvnený minuloročným výnimočne silným obdobím. Wéber pripomína, že výrobcovia automobilov vlani zvyšovali produkciu ešte pred zavedením nových ciel, čo vytvorilo vysokú porovnávaciu základňu. Koršňák zároveň upozorňuje, že slovenské automobilky čelia aj širším štrukturálnym problémom. Európsky automobilový priemysel zápasí s rastúcou konkurenciou, obchodnými bariérami a transformáciou smerom k elektromobilite. Napriek tomu by podľa neho mohli nové cenovo dostupnejšie elektrické modely v druhej polovici roka pomôcť stabilizovať domácu výrobu.

Pod tlakom zostáva aj hutnícky priemysel. Výrobcovia kovov sa musia vyrovnávať s rastúcimi cenami energií, ktoré opäť vzrástli po eskalácii konfliktov na Blízkom východe. Vyššie náklady pritom znižujú konkurencieschopnosť odvetvia a predstavujú ďalšiu prekážku pre investície. Koršňák upozorňuje, že slovenský priemysel je vzhľadom na svoju energetickú náročnosť mimoriadne citlivý na podobné šoky.

Určité zlepšenie naopak priniesol petrochemický sektor. Po obnovení dodávok ropy cez ropovod Družba sa jeho produkcia v porovnaní s marcom zvýšila o viac ako polovicu. Medziročne síce výroba stále zaostávala za minuloročnými úrovňami, no pokles sa výrazne zmiernil. Wéber hodnotí aprílové čísla ako signál, že negatívny trend sa začína obracať. Výroba koksu a rafinovaných ropných produktov po prudkých prepadoch z februára a marca zaznamenala už len miernejší pokles, čo podľa neho naznačuje pozitívny vplyv obnovených dodávok ropy. Koršňák zároveň očakáva, že plný efekt reštartu sa prejaví až v májových údajoch.

Apríl zároveň ukázal, že silný rast viacerých tradičných, takzvaných low-tech odvetví z prvého štvrťroka nemusel mať pevné základy. Produkcia v týchto segmentoch sa po sezónnom očistení znížila a viaceré odvetvia sa vrátili do medziročného poklesu. Podľa Koršňáka patria práve odvetvia citlivé na cenu práce medzi najohrozenejšie, a to najmä v prostredí rastúcich miezd a výrazného zvýšenia minimálnej mzdy. Dodatočný tlak vytvára aj odlev kapitálu a presun výroby do lacnejších lokalít.

Naopak, časť exportne orientovaných odvetví naviazaných na investičný dopyt si zatiaľ udržiava trend postupného oživovania. Strojárstvo aj výroba elektrických zariadení síce zaznamenali spomalenie medziročného rastu, no naďalej zostávajú v kladných číslach. Pomáha im najmä dlhší objednávkový cyklus a postupné zotavovanie zahraničného dopytu.

Výhľad na ďalšie mesiace zostáva zmiešaný. Nálada v slovenskom priemysle sa síce v máji mierne zhoršila, no stále sa pohybuje nad úrovňami z minulého roka. Firmy pozitívnejšie hodnotia objem objednávok aj očakávanú produkciu v najbližších mesiacoch. Podobný obraz prinášajú aj údaje z Nemecka a eurozóny, kde síce došlo ku korekcii sentimentu v dôsledku geopolitického napätia, no zatiaľ nejde o signál ukončenia oživenia.

Analytici sa zhodujú, že hlavnými rizikami zostávajú ceny energií, geopolitická neistota, obchodné vojny a rastúci protekcionizmus. Wéber upozorňuje, že aktuálne napätie na Blízkom východe sa do slovenskej ekonomiky prenáša nielen cez drahšie energie, ale aj cez dodávateľské reťazce a finančné trhy. Slovensko pritom podľa neho patrí medzi energeticky najnáročnejšie ekonomiky v Európe a podniky často čelia vyšším cenám energií ako firmy v porovnateľných krajinách.

Napriek tomu existujú aj faktory, ktoré by mohli priemyslu pomôcť. Koršňák medzi nimi spomína nábeh výroby nových elektromobilov, spustenie štvrtého bloku jadrovej elektrárne Mochovce či očakávané pozitívne efekty rozsiahlych fiškálnych stimulov v Nemecku. O tom, či sa slovenskému priemyslu podarí v druhej polovici roka vrátiť k stabilnejšiemu rastu, tak rozhodne najmä kombinácia vonkajších podmienok a schopnosti domácich podnikov vyrovnať sa s rastúcimi nákladmi a meniacim sa globálnym prostredím.