Slovenský dlh stúpa, odrazí sa to na našich peňaženkách

Celkový nárast dlhu od roku 2010 do februára 2020 bol 16 miliárd eur, od februára 2020 do októbra 2023 ďalších 16 miliárd eur a od októbra 2023 do decembra 2025 sa očakáva rovnaký nárast. Z hodnoty 25 miliárd eur z konca roka 2010 analytici z Dáta bez pátosu očakávajú, že dlh dosiahne 73 miliárd eur do konca roka 2025.

Analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš tieto dáta v zásade potvrdil. „Samotné porovnanie však má v zásade iba veľmi malú výpovednú hodnotu, resp. ide o zjednodušené poukázanie na fakt, že sa zadlžovanie v ostatnom čase zrýchlilo. Môže však navádzať k nie úplne správnym záverom,“ povedal pre SITA Marián Kočiš.

Jedným z dôvodov podľa neho je napríklad inflácia. Päť miliárd malo v roku 2020 inú hodnotu než v roku 2025. Ďalším dôvodom sú úrokové náklady, resp. obsluha dlhu a do tretice, nominálne vyjadrenie dlhu neposkytuje podľa jeho slov informáciu o závažnosti dlhu a rozsahu fiškálnej nerovnováhy, preto sa uprednostňuje relatívne vyjadrenie v % HDP.

V dôsledku pandémie vzrástlo zadlženie Slovenska o približne 10 % HDP, vrátane hotovostnej rezervy, pričom sa Slovensko dostalo do pásma 58 – 60 %, kde je aj dnes. Zlepšenie v roku 2022/2023 možno podľa Kočiša pripísať práve inflácii, keď Slovensko vďaka nej a ekonomickému rastu mierne „vyrástlo z dlhu“. Z pohľadu deficitu bol podľa neho veľmi priaznivý práve rok 2022, keď sa do rozpočtu preniesli už vyššie príjmy kvôli inflácií, ale ešte nie zvýšené výdavky, ktoré boli na vyššiu infláciu naviazané. „Tiež sme vtedy menej investovali,“ doplnil analytik.

V posledných minimálne piatich rokoch sa podľa Kočiša prikrývame výrazne väčšou perinou, na akú v skutočnosti máme. A to nie je rozumné, udržateľné či dokonca spravodlivé voči budúcim generáciám. „Skôr alebo neskôr narazíme na limity takéhoto prístupu. Čím to bude neskôr, tým budú potrebné opatrenia tvrdšie,“ myslí si analytik.