Podľa aktuálnych odhadov renomovaného nemeckého výskumného inštitútu IFW Kiel dosiahla CELKOVÁ HODNOTA POMOCI SLOVENSKA UKRAJINE OD ZAČIATKU VOJNOVÉHO KONFLIKTU PRIBLIŽNE 3,48 MILIARDY EUR.

Táto suma predstavuje prepočtom IVRA až 635 EUR na každého jedného obyvateľa Slovenska (vrátane seniorov, zdravotne ťažko postihnutých, jednorodičov, dojčiat, ľudí v chudobe, poberateľov dávok v hmotnej núdzi či ľudí bez domova). Ak by sme zobrali iba ľudí na Slovensku, ktorí pracujú, je táto pomoc Ukrajine 1 300 EUR na každého daňovníka. Slovensko sa umiestnilo na šiestom mieste vo svete v pomere poskytnutej pomoci k HDP, čím sa radí medzi krajiny s najvyššou úrovňou solidarity voči Ukrajine. Ak sa porovnávame s Nemeckom, USA či ďalšími  ekonomicky veľkými a silnými krajinami Slovensko s 3,22 % HDP poskytuje výrazne, násobne vyššiu pomoc Ukrajine a Ukrajincom ako mnohé bohaté krajiny, a to napriek svojej menšej ekonomike a podstatne nižšej životnej úrovni Slovákov. Celkovo Slovensko alokovalo až 3,22 % svojho HDP, čo zahŕňa vojenskú, humanitárnu pomoc aj náklady na utečencov. Na porovnanie Nemecko 1,23 % HDP (Slovensko dáva 2,62-krát viac pomoci ako Nemecko voči svojmu HDP), USA 0,41 % HDP (v porovnaní so Slovenskom dáva USA takmer 8-krát menej), Francúzsko 0,33 % HDP (Slovensko dáva takmer 10- krát viac pomoci voči HDP ako Francúzsko), Spojené kráľovstvo 0,62 % HDP (Slovensko alokuje 5,2-krát viac pomoci ako UK).

Slovensko tak s obmedzenými zdrojmi, podstatne menším hospodárstvom a ekonomikou a podstatne nižšou životnou úrovňou nesie neúmernú, násobnú záťaž pomoci Ukrajine a Ukrajincom. Najmä keď Slovensko porovnávame s bohatými krajinami ako Nemecko, USA, Francúzsko či Spojené kráľovstvo. Táto solidarita je však zjavne nad rámec našich možností a otvára otázky o ďalšej udržateľnosti týchto výdavkov a ich dopade na naše sociálne a ekonomické podmienky. Krajiny ako USA, Nemecko, Veľká Británia či Francúzsko výdavkami na zbrane zároveň podporujú takmer výlučne svoje vlastné zbrojárske firmy a zbrojársky priemysel. Podporujú tak vlastné ekonomiky a hospodársky rast.

Otázka preto je, či dostane Slovensko kompenzáciu za 3,48 miliardovú pomoc Ukrajine a Ukrajincom v čase potrebnej konsolidácie slovenských verejných financií, v čase zastavenia tranzitu lacného zemného plynu jednostranným rozhodnutím ukrajinského prezidenta Zelenského? A ak áno, bude táto kompenzácia od krajín, ktoré dávajú násobne menej pomoci k pomeru k HDP ako dáva Ukrajine a Ukrajincom Slovensko ? Odpoveď asi pozná každý z nás …

3,48 miliardy eur je zároveň viac ako polovica finančných prostriedkov potrebných na konsolidáciu verejných financií Slovenskej republiky do roku 2027. IVRA pritom odhaduje, že tento „účet“ ešte narastie do konca roka 2027 z viac ako polovice financií až na viac ako 2/3 celkovej potrebnej konsolidácie vlády SR. Účet, na ktorý sa tak poskladáme v rámci konsolidácie počas tohto volebného obdobia bude z minimálne 2/3 výdavkami Slovenska na Ukrajinu a Ukrajincom. Ak by výdavky našej pomoci Ukrajine a Ukrajincom k pomere k HDP boli porovnateľné s krajinami ako USA, Nemecko, Francúzsko či UK, Slovensko by nemuselo realizovať počas tohto volebného obdobia až 2/3 konsolidačných opatrení, ako zvyšovanie DPH, kompenzácie za energie, transakčnú daň, a mohli by sme razantnejšie zvyšovať sociálne štandardy, rýchlejšie zastaviť zadlžovanie Slovenska, usporiť stovky miliónov eur na vládnych pôžičkách a dať ľuďom na Slovensku vyššiu sociálnu pomoc a peňazí už na budúci rok 2025.

Pomoc Slovenska, ktorú sme poskytli do konca októbra 2024 od začiatku konfliktu na Ukrajine, sa rozdeľuje na niekoľko kľúčových oblastí. Finančná pomoc vo výške 100 miliónov eur bola poskytnutá priamo ukrajinskej vláde na stabilizáciu jej hospodárskej situácie. Humanitárna pomoc v hodnote 100 miliónov eur bola určená na okamžité potreby civilného obyvateľstva.

Táto suma zahŕňala dodávky zdravotníckeho vybavenia, liekov a potravín, ako aj podporu pri riešení krízových situácií na mieste. Druhú najvýraznejšiu zložku pomoci predstavuje vojenská podpora, ktorá dosiahla hodnotu 690 miliónov eur. Slovensko poskytlo Ukrajine kľúčové zbrane, tanky, systémy protivzdušnej obrany a muníciu, čo významne prispelo k obranným kapacitám krajiny. Problém je, že Slovensko odovzdalo z pohľadu zbraňových a obranných systémov v podstate všetko. Teraz sa musíme nanovo vyzbrojiť, čo vytvára ďalšiu, enormnú záťaž na naše verejné financie.

NAJVÝZNAMNEJŠOU POLOŽKOU VŠAK ZOSTÁVA NAŠA POMOC UKRAJINSKÝM UTEČENCOM NA NAŠOM ÚZEMÍ, KTORÚ INŠTITÚT IWF KIEL ODHADUJE NA 2,77 MILIARDY EUR. Tieto náklady zahŕňajú poskytovanie dočasného ubytovania, vzdelávania, zdravotnej starostlivosti a sociálnej pomoci pre desiatky tisíc ľudí, ktorí na Slovensku našli útočisko pred vojnovým konfliktom.*

Tieto analýzy priniesol Kielský inštitút pre svetovú ekonomiku (INSTITUT FÜR WELTWIRTSCHAFT, IFW KIEL)**

Kielský inštitút pre svetovú ekonomiku (Institut für Weltwirtschaft) je nezávislý, neziskový ekonomický výskumný ústav a think tank. Založený bol v roku 1914 a je najstarším ekonomickým výskumným inštitútom v Nemecku. Inštitút sa špecializuje na globálny ekonomický výskum, hospodársku politiku, ekonomické vzdelávanie, aplikovaný a dôkazmi podložený ekonomický výskum, ktorý skúma nové metodológie a riadi sa medzinárodne uznávanými štandardmi excelentnosti. Aplikuje interdisciplinárny, na politiku orientovaný prístup, ktorý kombinuje teoretické a empirické techniky. Inštitút je členom Leibnizovej asociácie a spolupracuje s Univerzitou v Kieli s Fakultou podnikania, ekonómie a sociálnych vied. Napriek tejto spolupráci je právne a akademicky nezávislý od univerzity. V roku 2017 bol IfW Kiel zaradený medzi 50 najvplyvnejších think tankov na svete a medzi top 15 v oblasti hospodárskej politiky. Inštitút zamestnáva približne 270 ľudí. Metodika výpočtu pomoci, ktorú použil IFW Kiel, zahŕňa odhady založené na údajoch z OECD Migration Outlook 2022, škálované pomocou štatistík UNHCR o počte utečencov.

Účet Slovákov Ukrajine a Ukrajincom bude však ešte určite podstatne vyšší ako 3,48 miliardy eur 

Oficiálne štatistiky, na ktoré sú robené prepočty Ukrajincov žijúcich na Slovensku hovoria o približne 120 tisíc Ukrajincoch. Neoficiálne, bol však ich počet možno až dvojnásobný. To by znamenalo aj podstatne vyšší objem financií, ako spomínaných 2,77 miliardy eur. Aj preto IVRA požiadala tento týždeň Ministerstvo financií SR o poskytnutie reálneho finančného vyčíslenia našej pomoci ukrajinským utečencom na našom území od začiatku konfliktu na Ukrajine.

Koľko sme vynaložili miliárd eur a koľko to bolo % nášho HDP?

Podľa údajov zverejnených portálom IFW Kiel poskytlo Slovensko Ukrajine pomoc, ktorá dosiahla 3,22 % HDP z roku 2021 (HDP Slovenska v roku 2021 97 miliárd eur). Táto suma zahŕňa priame bilaterálne alokácie vo výške 0,65 % HDP a náklady spojené s pomocou a hostením ukrajinských utečencov na území Slovenska, ktoré sa odhadujú na 2,56 % HDP. Celková hodnota pomoci sa v absolútnych číslach pohybuje na úrovni 3,48 miliardy eur. Naše výdavky na utečencov dosiahli 2,56 % HDP, čo zahŕňa náklady na ubytovanie, zdravotnú starostlivosť, vzdelanie a ďalšie sociálne služby. Tieto výdavky sú podľa metodiky OECD a údajov UNHCR jedny z najvyšších v Európskej únii, pričom na Slovensku ich dopad znásobujú už existujúce ekonomické problémy, najmä neefektívne a netransparentné rozhadzovanie verejných financií počas Covidu a extrémne zadlženie až 24 miliárd eur a s tým spojený verejný dlh po vládach Matoviča, Hegera a Ódora.

Bilaterálne príspevky vo výške 0,65 % HDP zahŕňajú humanitárnu a vojenskú pomoc. Táto úroveň pomoci je v kontexte slovenských rozpočtových možností mimoriadne vysoká, o Kiel Institute for the World Economy – Wikipedia Kiel Institute for the World Economy – Wikipedia en.wikipedia.org obzvlášť, keď berieme do úvahy, že väčšina bohatších krajín poskytuje v porovnaní s HDP omnoho nižšiu podporu.

Je potrebné zdôrazniť, že kým Slovensko mobilizuje obrovské prostriedky na pomoc Ukrajine, nie sme ale potom v dostatočnej miere schopný financovať vnútorné výzvy ako stabilizácia cien energií, potravín či ešte väčšie zvyšovanie sociálnych a zdravotníckych výdavkov, či výdavkov na školstvo, ktoré si vyžadujú prioritné riešenie. Náš verejný dlh dosahuje alarmujúce hodnoty a slovenské domácnosti čelia rastúcim životným nákladom. Zároveň je na mieste sa pýtať, či Slovensko v tejto situácii prijíma rozhodnutia, ktoré sú v súlade s našimi národnými, suverénnymi prioritami. Hoci je medzinárodná solidarita dôležitá, je nevyhnutné zohľadniť dopad týchto opatrení na domáci rozpočet, dlhodobú stabilitu ekonomiky a sociálne štandardy občanov Slovenska. Najmä však na peňaženky Slovákov, ktorí sa skladajú na konsolidáciu. Kvôli vládam Matoviča, Hegera a Ódora a kvôli výdavkom na vojnu na Ukrajine, na ktorú zjavne nemáme. Aj preto, ako uvádzame vyššie, sme požiadali o poskytnutie presných údajov z Ministerstva financií SR, aby mohla aj verejnosť získať detailný pohľad na finančné dopady tejto pomoci Ukrajine a Ukrajincom.