Slovensko míňa viac, než si môže dovoliť. Dlhová brzda je len na papieri

„Vysoké deficity vedú k rýchlemu rastu verejného dlhu a následne aj úrokových nákladov. Ústavný princíp ochrany dlhodobej udržateľnosti hospodárenia SR, ktorý zvlášť pripomína potrebu zohľadňovať aj záťaž prenášanú na budúce generácie, zostáva nenaplnený,“ konštatuje správa.

Rozpočtová rada zároveň upozorňuje, že vláda v roku 2024 nesplnila svoju povinnosť a parlamentu nepredložila účinné opatrenia na zníženie dlhu, hoci to vyžaduje ústavný zákon. Dokument, ktorý niesol názov „Opatrenia na zníženie dlhu“, podľa rady obsahoval len formálne konštatovania bez reálnych krokov. Rozpočet na roky 2025 až 2027 pritom ráta s pokračovaním rastu dlhu až do konca volebného obdobia, čím sa dlh vzďaľuje od hraníc stanovenej dlhovej brzdy.

Ak chce vláda naplniť svoj cieľ znížiť deficit do volieb na 3,5 % HDP, bude musieť podľa RRZ prijať trvalé opatrenia v hodnote približne 2,9 miliardy eur. To by však na zastavenie rastu dlhu nestačilo. Ten by si vyžadoval ešte prísnejšiu konsolidáciu s deficitmi maximálne na úrovni 2,5 % HDP. Predseda rozpočtovej rady Ján Tóth upozornil, že formálne plnenie sankcií dlhovej brzdy nestačí.

„Prax ukázala, že vlády nie sú ochotné skutočne dodržiavať úmysel ústavného zákona a sankcie pravidelne obchádzajú. Nevyhnutným predpokladom efektívnej ochrany dlhodobej udržateľnosti je preto aj zmena prístupu vlád a parlamentu k pravidlám rozpočtovej zodpovednosti,“ povedal Tóth.

Riešením by podľa rady mala byť modernizácia ústavného zákona ešte v roku 2025, aby sa zosúladil s novou európskou legislatívou a aby sa výdavkové limity a dlhová brzda stali skutočne funkčnými nástrojmi na ozdravenie verejných financií. Kľúčové bude, aby sa Slovensko nespoliehalo len na deklarácie, ale prijalo konkrétne a dlhodobo udržateľné opatrenia, ktoré budú reflektovať nielen aktuálnu fiškálnu situáciu, ale aj záväzok voči budúcim generáciám.