Slovenské mzdy rastú najpomalšie vo V4, brzdia ich vysoké dane a odvody

Kým v Česku si zamestnanci polepšili o 77 %, v Maďarsku o 112 % a v Poľsku o 108 %, slovenský rast dosiahol iba 54 %. Ešte pred desiatimi rokmi pritom Slováci mali druhé najvyššie čisté mzdy v regióne, dnes uzatvárajú rebríček.

Podľa analytičky Klubu 500 Diany Motúzovej nie je príčinou neochota firiem zvyšovať mzdy, ale vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce, ktoré na Slovensku dlhodobo patrí medzi najvyššie v regióne. Firmy podľa nej mzdy zvyšujú, no rast hrubej mzdy sa do čistej premieta len čiastočne, pretože „veľkú časť zhltnú odvody a dane“.

Kým okolité krajiny pristúpili v posledných rokoch k reformám, ktoré zefektívnili daňovo-odvodový systém alebo zvýšili nezdaniteľnú časť základu dane, Slovensko uviazlo v starom modeli. Ten spôsobuje, že z každého eura, ktoré zamestnávateľ vynaloží na mzdu, ide výrazne viac štátu než v Česku, Poľsku či Maďarsku. Zo superhrubej mzdy si slovenský pracovník ponechá len 51,5 %, zatiaľ čo v Poľsku je to 57,2 %, v Maďarsku 58,9 % a v Česku 54,9 %.

Motúzová upozorňuje, že rast čistých miezd brzdí aj pomalý nárast nezdaniteľnej časti základu dane. Kým v minulosti sa jej výška približovala minimálnej mzde, v posledných rokoch rastie omnoho pomalšie. „V dôsledku toho dnes aj nízkopríjmoví zamestnanci odvádzajú daň z príjmu, čo obmedzuje rast ich čistých miezd,“ vysvetľuje analytička.

Podľa nej by efektívnou cestou, ako zvýšiť čisté príjmy obyvateľstva, bolo práve zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane. „Ak chce štát, aby mali ľudia vyššie čisté mzdy, nemôže donekonečna zvyšovať daňovo-odvodové zaťaženie práce,“ uvádza.

Slovenská ekonomika tak čelí štrukturálnej výzve. Rast produktivity práce sa nepretavuje do vyšších čistých príjmov, čo podkopáva motiváciu aj konkurencieschopnosť. „Len znížením odvodov a úpravou daňových parametrov možno dosiahnuť, aby sa rast produktivity a snaha zamestnávateľov odmeňovať svojich pracovníkov prejavili aj v reálnych čistých príjmoch,“ zdôrazňuje Motúzová.

Najnovšie dáta však ukazujú, že Slovensko sa v daňovej oblasti neposúva správnym smerom. Podľa Indexu medzinárodnej daňovej konkurencieschopnosti 2025, ktorý zostavuje organizácia Tax Foundation, sa krajina prepadla o štyri priečky na 14. miesto spomedzi 38 krajín OECD. Na prvý pohľad ide o relatívne slušné umiestnenie, no trend je negatívny. Slovensko stráca svoju atraktivitu pre investorov aj podnikateľov.

Najvýraznejší pokles zaznamenalo v oblasti dane z príjmu právnických osôb, kde spadlo z 15. miesta v roku 2024 na 24. miesto v roku 2025. Ide pritom o parameter, ktorý podľa Motúzovej má zásadný vplyv na rozhodnutia investorov o tom, kde budú realizovať svoje podnikateľské aktivity. Na porovnanie, susedné Česko sa v tejto kategórii drží na ôsmej priečke.

Zahraniční investori podľa analytičky vnímajú stabilitu a predvídateľnosť daňového systému ako kľúčové faktory pri rozhodovaní o umiestnení výroby či sídla spoločnosti. Zhoršenie v rebríčku preto môže oslabiť dôveru v naše podnikateľské prostredie. Domáce firmy zas čelia rastúcim nákladom a komplikovanej administratíve, ktorá im znižuje flexibilitu oproti konkurencii.

„Ak sa neprijmú systematické opatrenia na zjednodušenie pravidiel, zníženie administratívnej záťaže a posilnenie dôvery v daňové prostredie, hrozí, že Slovensko stratí svoj investičný potenciál,“ varuje Motúzová. Krajinu podľa nej nespomaľuje nedostatok šikovných ľudí či infraštruktúry, ale vlastná daňová brzda.