Pristúpil Trump na dohodu s Rusmi kvôli blížiacej sa invázii do Iránu?

Všimol si aj to, že toto úplne vyviedlo z miery Zelenského a celý kyjevský režim. „Zvlášť, keď im v rovnaký čas americkí predstavitelia oznámili: Ak skúsite ďalšie útoky na ruské rafinérie, skončíme s našou spravodajskou podporou. A Ukrajina bez dát z amerických satelitov a inej spravodajskej podpory nemá veľa šancí.“

Dôležitou otázkou je podľa Draxlera, prečo to Trump urobil. „Analytici si totiž lámu hlavu najmä nad tým priamym dealom: Objemy, ktoré má Rusko dodať na americký trh nie sú dosť veľké na to, aby výraznejšie znížili ceny nafty pred voľbami do Kongresu. Hoci to je oficiálna verzia. Reálnejšie sú tri iné dôvody, ktoré môžu fungovať aj v kombinácii.“

“Prvý, Trumpovi sa takýto deal hodí proste preto, že je nastavený tak, aby na ňom zarobili jeho najbližší. Ako nedávno aj písal New York Times. Pomoc americkému trhu priamym dovozom z Ruska je len vhodná zámienka. Druhý scenár: Trump vie, že Kyjev už teraz naozaj ide do porážky. Rusi ho skúšobne čiastočne vypli tento týždeň vo štvrtok, keď veľké časti mesta hodiny nemali elektrinu ani vodu – a v zime to bude ešte oveľa horšie. A tak sa aj takto snaží Kyjevu ukázať, že už nemajú na výber a budú musieť pristúpiť na nejaký konkrétny deal, ktorý im Američania, v zhode s Rusmi, ponúknu.“

„Tretí scenár: Trump si pripravuje pôdu na čiastočnú pozemnú inváziu do Iránu. Aj preto Európanov pritlačil na postupné uvoľňovanie strategických zásob počas obdobia 4 mesiacov, pričom pôvodne chcel 6 (a to sa ešte môže opäť vynoriť). Aj pri deale s Rusmi ide najmä o tie dlhodobé dodávky na svetový a americký trh.“

Toto podľa Juraja Draxlera silne signalizuje, že Trump sa najmä pripravuje na to, že by po invázii ceny ropy mohli rázne vyskočiť a chce mať mechanizmy, ako to čiastočne tlmiť. „Aj preto, že americké ropné rezervy sú dnes na najnižšej úrovni od roku 1982. Všimnime si, ak dôjde k výraznej eskalácii, tak nízke zásoby budeme mať aj my, v Európe, lebo sme ustúpili Trumpovi a zaviazali sa časť ich teraz pustiť na voľný trh. Pričom, čo sa invázie týka, americké ozbrojené sily presúvajú do oblasti Zálivu čerstvé sily, vrátane mariňákov.“

„Môže ísť aj o blaf, aby mal voči Iránu silnejšiu vyjednávaciu pozíciu. Ale ten sa s najväčšou pravdepodobnosťou USA ustúpiť nechystá. Na druhej strane Američania stále dúfajú, že sa im podarí prelomiť iránsku blokádu Hormuzu. Problém je, že Iránci zvlášť v posledných dňoch lode plávajúce prielivom bez ich povolenia úspešne triafajú.  Američania sa preto zrejme pokúsia obsadiť ostrovčeky v Zálive a časti pobrežia, aby zničili Iráncom možnosti kontrolovať časti Zálivu radarmi a vysielať na more rýchle člny so spotermi a s mínami.“

Bývalý minister doplnil, že súvislosť s voľbami tu je, a veľká. „Masívna vojenská akcia tesne po voľbách poslúži Trumpovi, v prípade, že by sa črtal nepriaznivý výsledok, ako opona pre manévre, ktorými sa bude snažiť odďaľovať či úplne spochybniť výsledky. Alebo ich priamo zmanipulovať či si zobrať právomoci nad rámec toho, čo by mu schválil Kongres. A ak by si niekto myslel, že to sa hádam stať nemôže – Haha! Trump už ukázal, že nemá problém s prekračovaním rôznych zákonných a ústavných hraníc a s Vyvolenými za chrbtom mu to prechádza.“

„A to, že si na toto pôdu pripravoval napríklad preobsadením federálnej volebnej komisie, je viac ako jasné. Takže tie ťahy ohľadom trhu s ropou a naftou s voľbami určite súvisia. Ale s najväčšou pravdepodobnosťou nepriamo.“

„Smola pre svet je, že tou nepriamosťou je možná masívna eskalácia konfliktu. V rámci ktorej Iránci zrejme zbombardujú najväčšie svetové zariadenie na spracovanie ropy, Abqaiq v Saudskej Arábii. A začne to byť pre svetový energetický trh riadne krízové (aj keby poškodenia boli len ľahšie, čo budú, ak sa Iránci najprv obmedzia na útoky dronmi, nie balistickými raketami).“

Draxler vyhlásil, že svet sa zmenil v tom, že dnes pri kalkulácii, čo nastane v medzinárodných vzťahoch, už nepozeráte primárne na to, kto na koho bude vojensky či diplomaticky tlačiť. „Už pozeráte na to, kde sa pravdepodobne bude strieľať. A spôsobil to prezident, ktorý sa práve znovu sťažoval, že mu zase nedali Nobelovu cenu za mier…“