Rodičia by podľa odborníčky nemali zakrývať problémy detí, ale včas hľadať pomoc

Pri agresívnom správaní dieťaťa sa podľa nej treba pozrieť aj na to, čo mu predchádzalo. Dôležité je, ako ho rodičia vedú odmalička, koľko času mu venujú, či sa spolu hrajú, chodia na výlety alebo ho zapájajú do domácich prác. Upozornila tiež na rodičovský vzor. Ak rodičia celé hodiny sledujú televíziu alebo sa hrajú na mobile, dieťa podľa nej takéto správanie vníma ako normálne.

„Je dobré, keď čím skôr idú za odborníkom, nečakajú, až kým sa niečo stane. Ten odborník určite nájde cestu, ako to môže riešiť, čo môže urobiť,“ povedala Rosenbergerová.

Školy podľa nej pri problémoch upozorňujú rodičov a žiadajú o pomoc školského psychológa. Časť rodičov však pomoc odmieta, správanie dieťaťa bagatelizuje alebo obviňuje učiteľa. Za odmietaním môže byť podľa odborníčky pocit vlastného zlyhania, obava z konfliktov medzi partnermi či nedostatok času. Poukázala aj na rodičov, ktorí sami vychovávajú dieťa a pracujú vo viacerých zamestnaniach.

Za podstatnú považuje dôveru medzi rodičom a dieťaťom. „Dieťa je treba milovať bezpodmienečne. A milovať ho ešte aj pred narodením, aby sa narodilo do dobrého prostredia. Nevyčítať mu chyby, netrestať, nekričať,“ uviedla. Zároveň zdôraznila potrebu hraníc. „Nie všetko dovoliť. To, že dieťa môže všetko, nie je láska,“ doplnila.

Pri posudzovaní vyhrážok v škole podľa Rosenbergerovej nestačí vychádzať z jediného výkriku. Treba zohľadniť opakované konflikty, vývin dieťaťa a celý kontext jeho správania. Zásah má byť primeraný, bez zosmiešňovania dieťaťa pred triedou. Dôležité je zistiť, čo sa stalo, prečo sa to stalo a ponúknuť rozhovor a pomoc.

Upozornila aj na obmedzené kapacity detskej psychiatrie. Podľa nej je pre milión detí k dispozícii 120 lôžok, pričom žiadosti o urgentné hospitalizácie prichádzajú z celého Slovenska.

Riešenie situácie podľa nej vyžaduje dlhodobú prácu, autoritu učiteľov i odborníkov a ochotu rodín vyhľadať pomoc. „Keď deti budú mať nielen práva, ale aj povinnosti, keď rodičia budú svoje deti milovať, a keď učitelia budú mať autoritu, keď lekári, psychológovia budú mať autoritu a ľudia k nim budú chodiť nie za trest, ale pretože hľadajú pomoc, tak sa určite dá urobiť veľa vecí,“ skonštatovala.