Slabina prehnitého Západu

Bratislava 25. júna 2018 (HSP/Foto:Pixabay)

Západná „kultúra“ stihla počas svojej existencie spôsobiť takmer všetko: kolonizáciu a novokolonializmus, zotročovanie a oslobodzovanie, genocídu aj jej odsúdenie. Metódami práce sú vždy klamstvo, lesť, zrada a podplácanie. Momentálne elity, vedené superelitami, usilovne makajú na poslednej úlohe: zničení seba samých, naivne sa domnievajúc, že ich nábožensko-neomarxistická vlna nezmetie spolu s davom. Úderným kladivom udalostí je ISLAM.

Hýčkanie a glorifikácia násilníckeho politického islamu sú rovnako cielené, ako organizovaná migrácia do Európy. Že nejde o prirodzený stav vecí je jasné slniečkárom aj ich zarputilým odporcom. Momentálne iba obyvateľstvo strednej a východnej Európy v postate chápe, o čo v skutočnosti ide. Nepochopiteľná stádovitosť na západ od nás, podporená masívnou cenzúrou a dnes tiež (bohužiaľ) strachom vysloviť vlastný nepohodlný názor, prináša plody pre architektov súčasného diania.

Zvolenie islamu pre zničenie súčasnej spoločnosti konzumného typu nebolo náhodné. Moslimovia v podstate programovo odmietajú všetko, čo neskorý kapitalizmus preferuje. Hoci paradoxne v súkromí veľká časť islamskej populácie tieto benefity miluje. Alkohol, sex, drogy, značkové handry a nevhodné správanie sú lákadlami, odopieranými v pôvodnom islamskom svete. Ale imámovia disponujú príliš veľkou mocou a atmosféra sledovania každého každým majú za následok zdanie vonkajšej jednoty Mohamedových nasledovníkov.

Dnešní pôvodní obyvatelia Európy, obklopení množstvom drahých zbytočností a pevne prikovaní úvermi na miesto nemôžu konkurovať minimálne náročným súperom, ktorí nemajú čo stratiť a chcú všetko získať. Drahé auto, dokonalý trávnik, povinná dovolenka v Karibiku a každoročná obmena šatníku neznamenajú pre ideológiu protistrany nič. A z toho mienia ťažiť.

Spoločnosť zameraná na točenie tovaru a peňazí bytostne závisí na logistike. Západ sa rád vystatuje, že nepotrebuje sklady. Všetko čo vyrobí, putuje okamžite na pulty a následne k spotrebiteľovi. (Rusi, naopak, radi skladujú. Obuv, oblečenie, cukor, vodku, proste čokoľvek.) Preto narušenie logistiky bude smrteľnou ranou pre kapitalizmus.

Projekt novej Hodvábnej cesty preferuje dopravu kontajnermi po železnici do srdca Európy. Distribúcia tovarov v rámci nášho kontinentu sa deje takmer výlučne kamiónovou dopravou. Výhodou je adresnosť priamo do cieľa určenia. Nevýhodou odkázanosť na diaľničnú sieť.

Diaľnice dnes predstavujú tepny ekonomiky EÚ. Technické zadefinovanie ich obmedzuje na prísne vymedzené koridory, z ktorých niet v prípade problémov úniku. Obyčajná havária dokáže spôsobiť kolaps rozsiahlych oblastí. Čo potom cielená sabotáž?

Odborníci už dlhšie upozorňujú, že štát možno položiť na kolená aj bez priameho ataku na infraštruktúru a riadiace centrá krajiny. Stačí v určitý čas zaútočiť ľahkými strelnými zbraňami na diaľnice a obchvaty mestských aglomerácií a nastane chaos. Ako prvá skolabuje doprava diaľnic. Následne sa upchajú vedľajšie cesty a po periodickom opakovaní útokov mobilných skupín doprava zastane nadlho takmer úplne.

V priebehu pár dní nastane zbesilý útok obyvateľstva na supermarkety. Regály s potravinami sa rýchlo vyprázdnia, pretože dlhodobý zvyk ľudí žiť bez zásob je pravidlom. Hlad a neistota sú zlými pánmi, nastúpi rabovanie a anarchia. A spoločnosť, spočívajúca na hlinených nohách prehnaného blahobytu a konzumu, padne. Mladá generácia, vedená k pacifizmu a k pouličnému boju zároveň, bude zo začiatku jasať. Veď o zničení systému snili od puberty. No stojac na dymiacich troskách domoviny a s nabitými samopalmi mohamedánov za chrbtom rýchlo precitnú. Zrejme neskoro.