Skúste sa niekedy ešte ohradiť proti dúhový vlajkám na štátnych budovách. Politici s plnými ústami tolerancie vám pripíšu vinu na dvojnásobnej vražde

Bratislava 13. októbra 2022 (HSP/Foto: Facebook)

Na streľbu v Teplárni, zábavnom podniku pre LGBTI+ komunitu v Bratislave sa stále objavujú a budú objavovať reakcie, ktoré často odhaľujú aj osobnosť autora. Azda najemotívnejšou a zároveň najkratšou reakciou bola reakcia Samotnej Teplárne: “Tá bolesť je neznesiteľná.” Tých niekoľko slov vie v človeku vyvolať pocit skutočnej sústrasti

Naproti tomu, v niektorých reakciách, najmä od politikov, sa však už objavili aj konkrétne mená, ktorým prisudzujú jednoznačnú vinu za zmar dvoch životov.

Jedným z nich je Alojz Hlina: “Žijeme v krajine, v ktorej minister a bývalý premiér ide postupne dávať dole novinárov, tak sa nečudujme. Hovorí sa: keď dôjdeš do cieľa, rozlúč sa so sprievodcom. V krajine plnej “šľachetných ľudí” ako je Slovensko, existuje aj vylepšená verzia: Nieže rozlúč sa so sprievodcom, ktorý ťa dostal do cieľa, ale zhoď ho zo skaly, veď čo keby si s ním mal spoločnú fotografiu, z ktorej je zrejmé, že on ťa tam doviedol a ty by si ho potom musel z tej fotografie mazať.

Šľachetný, čestný Matovič, povedal: “…postupne ich budem dávať dole” (rozumej novinárov). Koľko sa naobiehal okolo rodičov dvoch zavraždených mladých ľudí, koľko sa nazneužíval pani Kušnírovej? Ako dlho mal veľkú profilovú fotku zavraždeného novinára J. Kuciaka s priateľkou M. Kušnírovou na svojej profilovke? Pobehoval, zneužíval, parazitoval, nechal sa na ich tragédii doviesť do cieľa (voľby 2020), aby si ich teraz “uctil”. Ako môže v nejakej civilizovanej krajine bývalý premiér, aktuálny minister povedať, že bude novinárov dávať postupne dole? To kam sme sa dopracovali? Poviem vám kam: V krajine, v ktorej najsilnejší vládny politik ide dávať dole novinárov. V krajine, v ktorej tajný člen bratstva s Matovičom a s Kollárom, “tvrdý kresťan” Taraba ľuďom z LGBT komunity hovorí “citlivo” b*zeranti. V krajine, kde strážcom konzervatívnych hodnôt a predsedom parlamentu je B.Kollár. Tak v takej krajine bolo len otázkou času, kedy sa nájde niekto, kto to zoberie do vlastných rúk a bude dávať niekoho “dole”. Veď inšpiráciu, “povolenie” má z najvyšších miest.”

Všetko už je jasné Lucii Ďuriš Nicholsonovej

Lucia Ďuriš Nicholsonová si kladie otázku: Kto je zodpovedný za vraždu na Zámockej? A hneď si aj odpovedá: “1. Ten 19-ročný pomätenec. 2. Jeho otec, ten ultrapravicový nohsled Harabina. 3. Twitter, ktorý nechal 19-ročného lunatica zdieľať rasistické a nenávistné reči proti LGBT, židom a iným menšinám. 4. Tí, ktori sú platení za to, aby odhaľovali a postihovali nenávistné a rasistické prejavy, ale majú to úplne na háku s čím mám dlhoročné skúsenosti. 5. Politici. Tí ultrakonzervatívni inkvizítori nielen z opozície, ale aj z vládnej koalície, ktorí tu celé roky poľujú na homosexuálov a prstom ukazujú na liberálov ako na najväčších nepriateľov štátu.” Pri tejto vete sa treba zastaviť.

Nicholsonová bez zábran napíše, že konzervatívci poľovali na homosexuálov. A vôbec jej nevadí, že tým práve nakreslila na ich chrbát obrovský terč. Ale to si v duchu liberálnej tolerancie a snahy o dialóg neuvedomuje. Kreslí svoje terče ďalej a nevynechá nikoho, kto robí jej život menej jednoduchým, kto narúša jej komfortnú zónu:

“Títo nech tiež nesú zodpovednosť: Štefan Kuffa: “Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) kedysi homosexualitu zaradila medzi duševné choroby. Nechať chorých ľudí behať po uliciach a nechať ich bez pomoci je veľmi vážna chyba.” Richard Vašečka: “Na nažívanie muža s mužom a ženy so ženou hrdí byť nemôžu. To nie je ‚pride‘ (hrdosť, pýcha), ale ‚shame‘ (hanba).” Záborská: “Musíme sa postaviť nepriateľom, ktorí ohrozujú samotnú podstatu toho, čo znamená byť človekom… zastavíme adopcie detí homosexuálnymi pármi a prijatie registrovaných partnerstiev.” Matovič: “Oveľa lepšie bude dieťaťu, ak bude v detskom domove, ako sa má pozerať na prerobenú mamu a otca. Bude úplne mešuge…” Boris Kollár: “Rodina je otec, mama a deti. Maximálne mama, mama, mama, mama, mama, mama, mama a moje deti! Dvaja teploši a dieťa? Zvrátené!“ … a “Oni patria do ústavu a nie na ulicu! Vždy to boli úchyláci a nemali tú diagnózu nikdy vylúčiť.” Fico a Kaliňák a ďalší vytvorili spoločnosť, v ktorej bolo možné zavraždiť investigatívneho novinára Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú. Spomínaní politici vytvorili zo Slovenska krajinu, kde 19-ročný mladík z nenávisti zavraždil dvoch mladých chlapcov z Teplárne”, uzatvára nekompromisne Nicholsonová.”

Svoje terče si nakreslil aj Matovič

“Včera večer nenávisť viedla k smrti dvoch nevinných ľudí,” píše Matovič. A je mi to veľmi ľúto. Boli len iní a človeku, čo podľahol móde nenávidieť to stačilo, aby sa rozhodol zo svojho piedestálu morálnej nadradenosti im život zobrať. RIP

Strata moci mocných, neúspešné voľby neúspešných, voľné ruky OČTK, Covid, inflácia, vojna, energie, utečenci … sa stali od volieb zámienkami na burcovanie priam živočíšnej nenávisti. Objektami nenávisti sa stali lekári, hygienici, vládni politici, vedci, policajti, Ukrajinci, vyšetrovatelia, prokurátori. Dva a pol roka neúnavného burcovania nenávisti a huckania más proti ľuďom, ktorí majú zodpovednosť Slovensko cez krízy previesť, už prinieslo ovocie. Celospoločenský pocit frustrácie, ťažoby, rezignácie. A to bol cieľ. Ako spoločnosť sme zvlčeli … ideálny stav na návrat Absolútneho Zla k moci. Dosiahli sme dokonalosť. Stav, kedy burcujúca dennodenná nenávisť v médiách, v opozícii, na tribúnach, na ulici či v práci sa stala normou. Kto nevie nenávidieť, nie je in. Zrazu je normál spraviť z vládneho politika hromozvod frustrácií každého, kto sa cíti viac. Kto prehral voľby. Kto ich nevyhral. Kto sa bojí basy. Kto by Covid riešil lepšie. Kto by bol lepším ministrom. Kto by všetky krízy zvládol ľavou zadnou. Zrazu je normál nenávidieť teplého, lebo je teplý. Zrazu je normál nenávidieť kresťana, lebo je kresťan. Zrazu je normál nenávidieť. Bezhraničný pocit morálnej nadradenosti a móda nenávidieť oberá naše spoločenstvo o cit a robí z nás len chladnokrvné stroje schopné zabíjať. Zastavme to, prosím!”

Tento hulvát žiada zastaviť nenávisť. Ten istý človek, pre ktorého je kolega z vlády idiot, občania, ktorých vlastná krajina odmieta pustiť domov štekajúci psi a politická opozícia mafia a fašisti. Toto môže akceptovať len človek bez pamäte, uveriť slovám človeka, ktorý počas vyše dvoch rokov (a priznajme si, že výdatne aj predtým.) pôsobil ako najbohatší prameň šírenia nenávisti a netolerancie v spoločnosti, je nesmierne ťažké. Odhaľuje to u neho absenciu chrbtovej kosti, svedomia, odhaľuje ho to ako človeka, ktorý bez zábran využije vo svoj prospech nešťastie iných. Kto dosiaľ pochyboval, že vraždu Kuciaka a jeho priateľky používal ako rebrík k úspechu, ten teraz snáď precitol. Rebrík k úspechu, lebo o moci sa mu vtedy ani nesnilo.

Edual Chmelár: Tolerancia a rešpekt sú nám cudzie – aj v radoch tých, ktorí ich hlásajú

“Necítim žiadnu ľútosť, nie je to smiešne? napísal na sociálnu sieť sotva 18-ročný chlapec, stredoškolák, študent školy pre mimoriadne nadané deti – a vrah dvoch mladých ľudí, ktorí chceli včera stráviť príjemný večer na Zámockej ulici v Bratislave… Nie, nie je to ani trochu smiešne. Je to desivé, strašné, zdrvujúce, keď dospievajúci mladík takto rozmýšľa. Kde hľadať príčinu?

Prezidentka ihneď obvinila politikov iného zmýšľania ako je ona a pod profilom otca nebohého útočníka sa objavila záplava nenávistných komentárov… Nič sme nepochopili. Voláme po odstránení nenávisti a naďalej zúrivo útočíme na svojich oponentov v bohorovnom presvedčení, že my sme to dobro a oni sú to zlo. Tolerancia a rešpekt sú nám cudzie – aj v radoch tých, ktorí ich hlásajú. Adolescentný “slovenský Breivik” plánoval svoj strašný zločin dva roky (teda od svojich 16-ich!!), neinšpiroval sa výrokmi slovenských politikov, ale rasovo motivovanými vraždami v USA, Nórsku a na Novom Zélande, mal neonacistické zmýšľanie, a tesne pred smrťou napísal 65-stranový manifest proti židom a homosexuálom.

Neunáhlime sa v obviňovaní iných. Ako spoločnosť sme zlyhali všetci. Prestali sme viesť dialóg, vulgárne sa osočujeme, vedieme nenávistné kultúrne vojny, pričom každý tábor si myslí, že oni sú tí lepší a majú právo zničiť tých druhých. Takto nie, priatelia. TAKTO NIE!!! Všetci tvoríme jedno spoločenstvo, všetci sme Slovensko a pod našou národnou zástavou je miesto pre všetkých. Vyjadrujem hlboký rešpekt k LGBT komunite a úprimnú sústrasť pozostalým a všetkým tým, ktorých sa tento bezprecedentný zločin dotkol. Násilie akéhokoľvek druhu nesmie mať v slovenskej spoločnosti žiadne miesto. Nech nás táto strašná udalosť zjednotí v láske, porozumení a svornosti.”

Ak sme to v novembri 89 mysleli vážne, mali by sme vrátiť k prvej požiadavke ľudí, ktorí vtedy stáli na námestiach. Schválne sa, vy mladší, opýtajte svojich rodičov, čo to bolo a budete veľmi prekvapení! Prvou a najdôležitejšou požiadavkou protestujúcich bol dialóg! My, ktorí sme tam kedysi stáli, ho teraz nevieme nájsť takmer nikde. Ako je možné dočítať sa medzi riadkami komentára šéfredaktora Petra Bárdyho v Aktualitách, odpoveďou na tento brutálny čin nebude vyššia miera slobody jednotlivca, práve naopak, cítiť tam vôľu po vyššej kontrole médií a sociálnych sietí. Nečakajme teda viac dialógu, ale jeho brutálnejšie potláčanie.