Zelenského čaká závažné rozhodnutie. Návrh, ktorý je na stole sa mu páčiť nebude

Inými slovami, vojna sa skončí bez toho, aby sa Ukrajine vrátili územia obsadené Ruskom, ale zároveň sa časť Ukrajiny kontrolovaná Kyjevom pripojí k NATO a budú sa na ňu vzťahovať bezpečnostné záruky aliancie. Tie sa však nevzťahujú na územia zabraté Ruskom, ktoré sa však z právneho hľadiska naďalej považujú za ukrajinské územie.

Hovoríme o „nemeckom“ modeli, o ktorom sa už skôr zmienil bývalý generálny tajomník NATO Stoltenberg, ktorý vyzval na ukončenie vojny na frontovej línii a prijatie do aliancie len tej časti Ukrajiny, ktorú kontroluje Kyjev. Tak ako bolo počas studenej vojny členom NATO len západné Nemecko.

„Západní diplomati a čoraz viac aj ukrajinskí predstavitelia dospeli k presvedčeniu, že zmysluplné bezpečnostné záruky môžu byť základom pre rokovanie o urovnaní, v ktorom si Rusko ponechá faktickú, ale nie právnu kontrolu nad celým ukrajinským územím alebo jeho časťou, ktoré v súčasnosti okupuje. Kyjev ani jeho stúpenci nenavrhujú uznať ruskú zvrchovanosť nad pätinou ukrajinského územia. Predpokladá sa len tiché uznanie, že tieto územia sa musia v budúcnosti obnoviť diplomatickou cestou. Aj to je pre Ukrajincov pochopiteľne citlivá otázka, najmä keď sa prezentuje ako základ kompromisu s Moskvou. Odstúpenie pôdy s cieľom získať členstvo v NATO môže byť „jedinou hrou v meste“, ako nám povedal jeden západný diplomat, ale pre Ukrajincov to zostáva tabu, aspoň na verejnosti.

Táto myšlienka získava na sile aj v oficiálnych kruhoch.

„Nemyslím si, že úplná obnova kontroly nad celým územím je nevyhnutnou podmienkou,“ povedal Petr Pavel, český prezident a bývalý generál NATO, pre denník Novinky a Právo.

„Ak dôjde k demarkácii, hoci aj administratívnej hranice, potom môžeme [ju] považovať za dočasnú a akceptovať Ukrajinu ako súčasť NATO na území, ktoré bude v tom čase kontrolovať,“ povedal Pavel.

Podľa americkej historičky studenej vojny Mary Sarotteovej by Ukrajina mala definovať obranyschopnú vojenskú hranicu, súhlasiť s tým, že na svojom území nebude trvalo rozmiestňovať vojská ani jadrové zbrane, ak jej nebude hroziť útok, a odmietnuť použitie sily za touto hranicou s výnimkou sebaobrany (t. j. nepokúšať sa vojensky získať späť územia obsadené Ruskom – pozn. red.),“ píše publikácia.

Financial Times zároveň uznáva, že táto myšlienka („NATO výmenou za územia“) má ťažkosti pri realizácii. Jednak kvôli postoju Ruska, ktoré je kategoricky proti členstvu Ukrajiny v Aliancii), jednak kvôli tomu, že nie je jasné, či sú USA a ďalšie krajiny NATO pripravené na ňu pristúpiť.

„Je tu aj veľká otázka, či by USA, nehovoriac o ich európskych spojencoch, boli ochotné prijať záväzky potrebné na ochranu Ukrajiny v rámci Aliancie. Bidenova administratíva doteraz odmietala ustúpiť v otázke urýchleného členstva Kyjeva. Bude sa k tomu prezidentka Kamala Harrisová správať inak? Môže si Donald Trump predstaviť západonemecký model ako súčasť ním navrhovanej „dohody“ na ukončenie vojny? Dokáže to Zelenskyj predať vlastným ľuďom?“ zamýšľal sa denník Financial Times.

Prečítajte si tiež:

• Meta Defence: Kolaps je blízko, AFU už nemá žiadne rezervy
• Zelenskyj stráca nervy